Luther Blissett (* 1958) je bývalý anglický futbalista jamajského pôvodu, ktorý svojho času kopal za AC Miláno. V roku 1994 si jeho meno z neznámych príčin začali požičiavať rôzni (pravdepodobne) talianski anarchistickí umelci a umelkyne. Začali ho používať ako pseudonym bližšie neurčeného kolektívu. Voľne – podľa hesla, že každý, kto si prisvojí toto meno, môže byť Luther Blissett.
Meno sa tak začalo objavovať v súvislosti s projektmi, ktoré kritizovali spoločnosť založenú na trhovej výmene, jej mocenské vzťahy a kultúrnu produkciu. V prvých rokoch Blissett vyprodukoval viacero falošných poplašných správ a hoaxov, ktorými zosmiešňoval neprofesionálnosť médií. Zároveň zorganizoval ligu „trojstranného futbalu“, teda športu, ktorý údajne (pri Blissettovi dôležité slovo!) sám vymyslel. Blissettove aktivity svojimi metódami často priamo nadväzujú na tradíciu francúzskych situacionistov. Používanie kolektívnych identít však bolo typické aj pre dadaistov – napríklad Marcel Duchamp a Robert Desnos používali spoločný pseudonym Rrose Sélavy.
V roku 1999 Luther Blissett publikoval historický román „Q“, ktorý sa stal skutočným hitom. Dej sa odohráva v prvej polovici 16. storočia, v čase apokalyptického nástupu novoveku v Európe. Rozpadá sa feudálny systém, nastupuje náboženská reformácia. V širokých spodných vrstvách spoločnosti to inšpiruje aj utopické biblické vízie, vrátane rano-komunistických túžob po svete založenom na rovnosti a kolektívnom vlastníctve. Sedliacke povstania sa šíria ako požiar. Životná dráha hlavného hrdinu románu – zapáleného študenta a neskôr bojovníka za nový poriadok – sa kľukatí vzburami, ktoré rad za radom prehrávajú boj s mocnými: s nemeckou šľachtou posvätenou Lutherom, so svätou rímskou ríšou, s pápežskými žoldniermi. S každou ďalšou porážkou sa hrdina postupne mení na vyčerpaného veterána, ktorý sleduje, ako sa rozplýva historická šanca nastoliť „Nový Jeruzalem“. Postupne vzniká niečo iné: prvé výhonky kapitalistického systému…
Po publikovaní románu „Q“ Luther Blissett údajne spáchal samovraždu. Na jeho aktivity nadviazal nový kolektívny autor, známy ako Wu Ming. Je to o čosi menej anonymná skupina talianskych autorov, ktorí sa podieľali aj na „Q“, a ktorí sa venujú predovšetkým literárnej tvorbe v klasickom zmysle slova. Wu Ming znamená po čínsky doslova „5 ľudí“, ale je to aj fráza, ktorá sa dá preložiť ako „anonym“. Ich prvý román „54“ (z roku 2002) sa odohráva v Taliansku päťdesiatych rokov. V krajine vládne kresťanská demokracia, nanovo sa etabluje americko-talianska mafia. Súčasne sa naplno rozbieha studená vojna, čo spôsobuje ideologickú krízu komunistickej strany. Hlavný hrdina je mladík robotníckeho pôvodu, bez vzdelania, majetku a veľkých vyhliadok. Vydá sa hľadať svojho otca, ktorý sa počas svetovej vojny pripojil k antifašistickému odboju v Juhoslávii. Bol podporovateľom Titovho kritika a ideologického soka, Milovana Đilasa, a tak sa po ňom zľahla zem. Juhoslávia, v ktorej vládne kult Titovho heroického antifašistického odboja, a ktorá lavíruje medzi dvoma superveľmocami, sa v románe stáva miestom, kde sa krížia cesty vysokej politiky, zahraničných tajných služieb a obchodu s heroínom, ale aj hollywoodskych hviezd Caryho Granta a Francis Farmer.
Dejiskom ďalšieho románu „Manituana“ (2007) je Severná Amerika v čase americkej vojny za nezávislosť. História je prerozprávaná z pohľadu obyvateľov irokézskeho pôvodu, pre ktorých nezávislosť anglických kolónií znamenala hrozbu zničenia dovtedajšieho spôsobu života, upevnenie otrokárstva (Británia už v tom čase smerovala k zákazu medzinárodného obchodu s otrokmi) a genocídy. Vojna, v ktorej sa pripojili (na rozdiel od iných kmeňov) na stranu britskej koruny, sa pre nich končí tragickým exodom na sever.
Historický román slúži Wu Ming ako nástroj na alternatívnu interpretáciu známych historických udalostí a nahlodanie zažitých mýtov. Pátranie po odpovedi na otázku, kde sa končia fakty a kde sa už začína fikcia, necháva Wu Ming na čitateľa. Príbehy sú tiež plné analógií so súčasným vývojom, ktorý nepriamo komentujú. Napríklad pozadím vzniku Manituany bola americká intervencia v Iraku a téma vnútorných rozporov anti-imperialistických odbojov. Za príbehom „Q“ si zase možno ľahko domyslieť paralely s obdobím robotníckych bojov v Taliansku sedemdesiatych rokov a následnú štátnu represiu. Štýl autorov je pútavý a mimoriadne chytľavý. Treba však dodať, že v dielach sa zračí aj typicky „mužská“ perspektíva rozprávania a dynamika deja sa miestami podriaďuje intelektuálskej snahe obsiahnuť čo najširší záber historických tém.
Viaceré knihy Wu Ming sú v rôznych svetových jazykoch voľne dostupné na stránke Wu Ming Foundation. Našim čitateľom a čitateľkám Blissettovu literárnu tvorbu aspoň sčasti sprístupnilo vydavateľstvo Dokořán, a to českým prekladom románu „Q“ (2005).
Odkazy
Galéria
Čítajte v Bufete
Čínski pracujúci čelia rastúcej represii
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Ľavicová opozícia, feminizmus a represie v Číne
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Spása zdravotníctva
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…
