Elektronická vojna proti komercii

21. december 2018 • Klobásy antirasizmus, Detroit, hudba

Ak vás zaujal náš seriál o triednych bojoch v Detroite, už viete, že korene techna siahajú aj do tohto mesta na začiatku osemdesiatych rokov. Jeho zlatá éra však prišla v ďalšom desaťročí. Globalizácia a komercializácia techna zmenila detroitskú scénu vo viacerých ohľadoch. „Výrobný spôsob“ založený na troch silných labeloch zakladateľov – Metroplex (Juan Atkins), Transmat (Derrick May) a KMS (Kevin Saunderson) – nahradil prístup do-it-yourself. Vďaka tomu vznikla sieť spolupráce a zdieľania zdrojov. Nová generácia prestala ignorovať rasovo segregovanú realitu Detroitu a hrdo sa prihlásila k černošskému kultúrnemu dedičstvu a kontinuite so slávnym soulovým vydavateľstvom Motown. Zároveň však, na rozdiel od hip-hopu, odmietla politiku identít, ktorá by chcela vopred definovať, čo je černošská, a čo zase biela hudba. A napokon, kritický pohľad na globalizáciu neznamenal nijaký obrat k izolácii a odmietaniu miešania vplyvov.

Túto novú definíciu techna najdôslednejšie vyjadrovala skupina Underground Resistance (UR), ktorú v roku 1990 založili Mike Banks a Jeff Mills. Neskôr sa k nim pridal Robert Hood. „Podzemný odpor“ bol od samého začiatku do detailov premyslenou politickou intervenciou počas krízy, v ktorej detroitský svet ocitol. Ako samozvaná „zvuková gerila“ vyhlásil vojnu mainstreamovým hudobným spoločnostiam, ktoré ovládli vývoj a šírenie techna aj inej elektronickej hudby. „Už nás nebavilo pozerať sa na komerčné médiá, ktoré opäť zobrazovali Afroameričanov tak, ako stereotypné filmy v 70. rokoch – ako šťastných šašov, ktorých nezaujímalo nič okrem tučných zadkov, kožuchov, zlatých reťazí a vreciek plných bankoviek z pasáctva. Chceli sme ‚zvukovú revolúciu‘, ktorá by pozitívne ovplyvnila naše komunity,” povedal o tom Banks.

Súčasťou marketingovej stratégie UR bol jednotný „militaristický“ prístup, ktorý diktoval, ako má vyzerať všetko od vystupovania na verejnosti až po jednotlivé produkty. Maskované tváre členov UR a parelelné projekty ako X-101 či X-102 vyjadrovali utajenie, ilegalitu a kolektivizmus, ale tiež odmietnutie kultu dídžeja ako „boha“, ktorý ovládal raveovú scénu. Mike Banks nikdy médiám neukazoval svoju tvár: „Prečo by mala byť dôležitejšia než moja hudba?“. Charakteristickou značkou UR boli aj krátke politické odkazy, ktoré vyrývali do stredu svojich platní („Kľúčom je zvuková ofenzíva“, „Potreby väčšiny sú viac ako potreby hŕstky“, „Oheň v každom z nás“).

Raná fáza UR bola skutočnou zvukovou ofenzívou, ktorá spájala tanečné techno so zlovestným industrialom. EP „Sonic“ (1991) sa dá chápať ako komentár k vojne v Perzskom zálive – skladba „Elimination“ odkazuje na začiatky počítačovo riadených zbraní. „Riot“ je zase poctou padlým v detroitskej rebélii roku 1968. Oficiálny klip k tejto skladbe z roku 2011 v rýchlom slede zobrazuje zábery z černošských bojov v 60. rokoch, ktoré mieša s dejinami revolúcií – od tej francúzskej cez november 1989 v Československu a Rumunsku až po tzv. Arabskú jar v roku 2011.

Riot: https://youtu.be/T7rsoxAojhs

Odboj proti hudobným monopolom, ktorý bol spočiatku len verbálny, napokon vyústil do založenia vlastnej nahrávacej a distribučnej spoločnosti Submerge Records v roku 1991. Cieľom projektu bolo vytvoriť nový obchodný model. Vznikla sieť spolupracovníkov s vlastnými štúdiami, ktorá si rozdeľovala zákazky. Drobné „labely“ to chránilo pred krachom. Finančné zdroje, hoci skromné, umožňovali tvorcom istú nezávislosť od diktátu trhu. Tá vytvorila priestor na voľné experimentovanie. Zároveň sa do popredia stále viac dostávala práca v komunite. UR a Submerge Records vybudovali projekt, ktorý mládeži bez budúcnosti ponúkal okrem „zvukovej inšpirácie a transformácie“ aj materiálne zdroje.

Bez možností experimentovať, ktoré umožňovala podpora od Submerge Records, by detroitské techno nikdy nedosiahlo súčasnú žánrovú pestrosť. Príkladom je high tech jazz, ktorého priekopníkom bol práve UR, a ktorý neskôr priniesol projekty ako Nation 2 Nation, World 2 World či Galaxy 2 Galaxy. V roku 1997 zase vyšiel album „Turning Point“, ktorý zlúčil techno so soulom a funkom. Výber „ Interstellar Fugitives“ zhromaždil to najlepšie z experimentálnej vetvy detroitského techna 90. rokov. Znova a znova sa tu opakujú odkazy na africkú minulosť mnohých obyvateľov Detroitu a na aktívny odpor otrokov na americkom Juhu.

Po odchode z UR čakali Jeffa Millsa a Roberta Hooda skvelé sólové kariéry. Prvý z nich prekonal dlhú cestu od industrialu cez techno až po experimentálne fúzie s filharmonickými orchestrami. Perfekcionistu Hooda zase preslávil tanečný tech house a minimalistický štýl.

Politický význam Underground Resistance nespočíva ani tak v ich militantnom prejave či ľavičiarskych heslách. Skrýva sa skôr v realizme a v univerzalistickom prístupe k identitám. Mike Banks, na rozdiel od mnohých tvárí hip-hopu, nikdy neglorifikoval realitu života v getách – naopak, nazýva ju vojnovým stavom. UR sa hrdo hlásili k dedičstvu Black Power, no to im nebránilo agitovať proti všetkým kategóriám, ktoré ľudí rozdeľujú, vrátane rasy. Svoj zvuk nedefinovali prostredníctvom „černošstva“. Snažili sa ho zahrnúť, no zároveň ho pretvárali na niečo iné – čosi univerzálne ľudské a zároveň strojové. Práve v tom spočíva skutočná radikálnosť UR, ktorá sa dnes zdá dôležitejšia než predtým.

Odkazy

Hudba

Čítanie:

  • Dan Sicko: „Techno Rebels: The Renegades of Electronic Funk“ (New York, 1999)
  • Simon Reynolds: „Generation Ecstasy: Into the World of Techno and Rave Culture“ (New York, 1999)

Video:

Video


Čítajte v Bufete

Vyzývame k buntu

Ak sa Vám to, čo Karmína robí, zdá užitočné, podporte vznik BUNTu. Čítať ďalej…

Čínski pracujúci čelia rastúcej represii

Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…

Ľavicová opozícia, feminizmus a represie v Číne

Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…

Spása zdravotníctva

Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…