V kapitole Marxovho Kapitálu, ktorá je venovaná boju o dĺžku pracovného dňa, sa píše: „Kapitál je mŕtva práca, ktorá ako upír ožíva len tým, že vyciciava živú prácu a žije tým plnšie, čím viac jej vycicia.“ Je známe, že Marx obľuboval hororovú literatúru a gotické motívy, ktoré boli populárne na konci 19. storočia. Vlkolaci a upíri mu poslúžili ako zrozumiteľné, vtedy všeobecne známe metafory pre nenásytnosť a parazitovanie na robotníckej triede.
Podľa niektorých interpretácií má však Marxov motív upíra hlbší význam. Ilustruje nadvládu minulosti nad prítomnosťou, mŕtveho (teda mŕtvej práce, napríklad v podobe strojov) nad živým (živou prácou, pracovnou silou). Kapitál je bohatstvo, ktoré vzniklo nahromadením minulej práce a má sa neustále zhodnocovať. Nemôže existovať bez toho, aby nasával ďalšiu ľudskú prácu, jej „krv a pot“. Upír v Kapitáli nie je len povrchným podobenstvom – zachytáva dôležité prvky Marxovho chápania kapitálu ako spoločenského vzťahu.
Na začiatku 21. storočia však hororom dominujú fantázie o zombies. Postava neživého-nemŕtveho má pôvod v mytologických predstavách, ktoré si na karibské a iné americké plantáže priniesli africkí otroci. V ich podaní, ktoré od 19. storočia postupne objavovala aj európska predstavivosť, bol zombie otrok zbavený rozumu a vôle, ktorý bezvýhradne plní príkazy pána. Tým však nebol majiteľ trstinových polí, ale čarodejník či bosorka. Stať sa zombie znamenalo stratiť slobodu aj ľudskosť.
Moderný obraz zombieov sa od tejto staršej verzie líši. Medzí ním a radikálnou politikou však existuje súvislosť, na ktorej má hlavnú zásluhu severoamerický režisér George A. Romero (1940 – 2017) a jeho opus magnum – šesťdielna séria filmov. Čitateľky a čitateľov upozorňujeme, že nasledujú „spoilery“.
Prvý film zo série, Night of the Living Dead (v slovenskej verzii „Noc oživených mŕtvol“, 1968), býva označovaný za najvýznamnejší v žánri. Neskôr vzniklo niekoľko remakov. Pripomeňme, že pôvodná verzia sa zrodila v období, ktoré bolo poznačené vojnou vo Vietname a černošským hnutím za občianske práva. Vo filme sa skupinka siedmich ľudí ocitne na opustenej farme kdesi v Pennsylvánii. Nepoznajú sa, no spoločne hľadajú úkryt pred nečakanou zúrivosťou okoloidúcich. Ukáže sa, že je dôsledkom nákazy, ktorá spôsobuje, že mŕtvi ožívajú. Černoch Ben ako-tak zabezpečí dom pred votrelcami a vymýšľa plány na útek. Jeho sok Harry je hlavou trojčlennej rodiny Cooperovcov, ktorí sa chcú radšej zabarikádovať v pivnici a vyčkať na pomoc. Svojím sebectvom viackrát vystavia Bena a ostatných smrteľnému riziku.
Záver filmu je brutálny, absurdný a znepokojujúci. Z osadenstva domu sa oslobodenia dočká len Ben. Keď však k domu dorazia príslušníci akejsi domobrany, Bena považujú za zombie a bez váhania ho zastrelia. Nasleduje koláž fotografií a zvukov v štýle fiktívneho dokumentárneho filmu. Psy štekajú, členovia domobrany – belosi vyzbrojení poľovníckymi brokovnicami – prehľadávajú dom. Benovo telo pomocou mäsiarskych hákov odtiahnu na hranicu a spália. Obrazy pripomínajú skutočné prípady rasistických lynčov z histórie Spojených štátov.
Motív kolapsu spoločnosti po „zombie apokalypse“ tiež umožňuje rozvíjať úvahy o scenároch konca kapitalizmu. V druhom filme Romerovej série, Dawn of the Dead („Úsvit mŕtvych“, film je známy aj ako „Zombie“, 1978), malá skupina ľudí utečie pred zombies vo vrtuľníku a nájde útočisko vo veľkom nákupnom stredisku. Po počiatočnom nadšení z možností neobmedzeného konzumu prichádza vytriezvenie. Stredisko je obkľúčené hordami, ktoré k nemu niečo záhadne priťahuje. Žeby hmlisté spomienky na potešenie, ktoré im spotreba prinášala v prechádzajúcom, ľudskom živote? Dej je plný narážok na súkromné vlastníctvo a tovarový fetiš. Zaujímavá je aj dynamika vzťahov medzi jednotlivými postavami (reportérom, jeho tehotnou partnerkou a dvomi policajtmi), ktorá rozohráva otázky autority a spoločenských hierarchií.
Romerovo podanie zombies odkazuje na viaceré literárne motívy z obdobia viktoriánskeho Anglicka, pričom ich obracia naruby. Už to nie je zúrivý dav ľudí, kto pred sebou ženie monštrum (akým bol upír či Frankensteinov výtvor). Naopak, hordy živých mŕtvol teraz zaháňajú izolované skupinky „normálnych“ do úkrytov. Pripomínajú príslušníkov najnižšej kasty: potácajú sa v otrhaných handrách, vzbudzujú hnus, neslobodno sa ich dotýkať. Ich tlupy ohlasujú rozklad modernej spoločnosti a chystajú jej skazu. Nemajú čo stratiť, ale dobyť môžu celý svet. Stelesňujú tak obavy, ktoré od revolučného roku 1848 vzbudzovalo strašidlo komunizmu. Štvrtý film, Land of the Dead („Krajina mŕtvych“, 2006) rozvíja práve tento uhol pohľadu. Zombies sa v ňom naučili organizovať sa a používať technológie. Prostriedky modernej spoločnosti obracajú proti nej, aby definitívne zničili rozdelenie na „živých“ a „nemŕtvych“.
Odkazy:
- Romero a jeho séria. Filmy sa dajú zdarma stiahnuť na obvyklých miestach:
- Čítanie o hororových inšpiráciách Marxovho Kapitálu:
Galéria
Čítajte v Bufete
Čínski pracujúci čelia rastúcej represii
Úryvok z knihy Ralfa Ruckusa o zintenzívnení represií za vlády Si Ťin-pchinga. Čítať ďalej…
Ľavicová opozícia, feminizmus a represie v Číne
Rozhovor s Ralfom Ruckusom, autorom novej knihy o ľavicovej opozícii v Číne. Čítať ďalej…
Spása zdravotníctva
Nemožno vylúčiť, že po niekoľkých rokoch fungovania Borov a ich porovnávania s inými veľkými zariadeniami príde na pretras iná staronová myšlienka. Čo keby sa všetky nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, prípadne odovzdali do súkromných rúk? Čítať ďalej…
