Horúce leto v západnej Ázii (2)

Protivládne protesty na juhu Iraku, o ktorých sme informovali minulý pondelok, úzko súvisia s ešte väčším a o čosi starším hnutím v susednom Iráne. Zahraničnú politiku, ktorá súperí so štátmi Perzského zálivu o mocenský vplyv na Blízkom východe, stále viac odmietajú nielen Iračania, ale aj samotní Iránci.

Imperializmus totiž vždy niekto musí zaplatiť. Irán podľa sekulárnej opozície investuje do prítomnosti v Sýrii viac, než do celkových domácich verejných výdavkov. Podľa skromnejších odhadov Financial Times stáli iránske vojenské dobrodružstvá v Iraku, Sýrii a Jemene doteraz 16 miliárd dolárov. Iránska mena už stratila 60 % svojej hodnoty voči americkému doláru a ceny potravín stúpli od začiatku roka o polovicu. Preto niet divu, že Irán sa od začiatku tohto roka otriasa vo vlnách protestov a štrajkov.

Štrajk kamionistov v máji bol najväčším v krajine od roku 1979. Zasiahol 168 miest a pridali sa k nemu aj železničiari, vodiči autobusov či taxikári. Kamionisti požadovali zvýšenie príjmov z prepravy, právo na odchod do dôchodku po 25 odpracovaných rokoch, zníženie poistných poplatkov, zníženie cien pneumatík a nafty, koniec šikanovania úradmi, vrátane mýtneho a poplatkov v prístavoch a termináloch, ako aj koniec represií proti štrajkujúcim. Štrajk bol organizovaný pracujúcimi bez oficiálnych iránskych odborových štruktúr, ktoré sú na boj nepoužiteľné. Druhá vlna štrajku kamionistov sa začala 22. júla, keďže vláda nesplnila hlavné požiadavky. Ešte pred týmto štrajkom v celom Iráne protestovali učitelia a učiteľky proti chudobe a privatizácii vzdelávania. Súčasťou zápasu sú aj študenti a študentky Teheránskej univerzity, z ktorých radov sa ozýva aj radikálna spoločenská kritika.

Za zmienku stoja aj divoké štrajky v oceliarňach v Ahváze a v najväčšom iránskom cukrovare Haft Tapeh či protesty zdravotných sestier. Režim proti organizovaným pracujúcim používa polovojenské jednotky Sepah, zastrašuje štrajkujúcich kamionistov a zatkol výrazného predstaviteľa učiteľského hnutia, Mohameda Habíbího. Ľudové hnutie prispieva k trhlinám vo vládnucich kruhoch: 8. augusta iránsky parlament tesnou väčšinou vyslovil nedôveru ministrovi práce Ali Rabímu. „Máme 8 miliónov nezamestnaných mladých ľudí. Sú členmi armády nezamestnaných, ktorá je teraz v uliciach,“ povedal poslanec Kásim Džasemi. Zdá sa, že iránsky štát sa viac obáva svojho nového, domáceho nepriateľa než zahraničných vojenských rizík. Generál Mohamed Ali Džafarí vyhlásil, že s nimi sa Teherán dokáže vysporiadať, no „domáce slabiny a hrozby sú vážnejšie“.

Protesty, ktoré zachvátili Irán tento rok, sa líšia od posledných veľkých protestov v roku 2009. Tie boli vyjadrením nádejí, ktoré vzdelané obyvateľstvo najväčších miest vkladalo do reformistických prezidentských kandidátov. Tentoraz sa však protestuje po celej krajine, aj v regiónoch, kde žijú etnické menšiny. V davoch vidno najmä mladých nezamestnaných alebo prekarizovaných ľudí, ktorí sú nahnevaní, lebo si nemôžu dovoliť základné životné potreby. Je to generácia, ktorá nemá čo stratiť.

Napriek tomu, že pri moci je reformistický prezident, štát sa nestal menej autoritárskym a bieda sa prehlbuje. Dočasné ukončenie sankcií proti Iránu prinieslo zlepšenie iba pre vládnucich mulov a ich vojensko-priemyselný komplex s názvom Revolučné gardy. Predchádzajúci konzervatívny prezident Ahmadínedžád si udržiaval priazeň nižších vrstiev dotáciami pre roľníkov a zdôrazňovaním národnej identity. Pri protestoch proti nemu v roku 2009 bolo jedno z najčastejšie skandovaných hesiel „Boh je veľký“, čím ľudia vyjadrovali lojalitu islamskej republike. Tentoraz sa protesty obrátili proti celej vládnucej triede a skandujú sa heslá ako „Zbrane, tanky ani výbušniny už na nás neplatia – mulovia musia odstúpiť“, „Reformisti aj konzervatívci sú v koncoch“, „Náš problém: žiadna práca, vysoká inflácia“, „Pracujúci radšej zomrú, než by mali žiť v chudobe“, „Preč s diktátorom!“, „Beda vám, keď sa ľud ozbrojí!“, ale tiež „Smrť republike mulov!“ či „Ženy sú v uliciach, zbabelci zostávajú doma!“.

Obe vlny bojov v Iraku a Iráne predstavujú reakciu širokých vrstiev obyvateľstva na dôsledky vojnovej ekonomiky a iránskeho imperializmu. Zároveň reagujú na čoraz extrémnejšie klimatické zmeny. Sucho postihlo viac ako 320 iránskych miest a väčšinu vidieka. Prístup k čistej vode žiadali aj protestujúci v irackej Basre a ďalších mestách.

Iracký prozápadný režim, podporovaný zo strany USA a EÚ, neváhal vrhnúť svoje „demokratické“ jednotky, ktoré nedávno porazili Islamský štát, proti neozbrojeným civilistom, ktorí žiadali pitnú vodu. Rovnako postupoval aj iránsky protizápadný režim, ktorý má podporu Ruska a ktorý časť svetovej ľavice obhajuje ako „antiimperialistický“. Hnutie roku 2018 odhalilo dve veci. Po prvé, ďalšie pokračovanie tejto geopolitickej hry je nemožné bez extrémneho vykorisťovania pracujúcich a prírodných zdrojov v regióne. A po druhé, represia naznačuje, že hráči aj ich zahraniční sponzori urobia všetko preto, aby hra pokračovala.

Odkazy

🎥 V tomto videu tisíce futbalových fanúšikov skandujú „Smrť diktátorovi!“ pred piatkovým zápasom (10. augusta) medzi Esteglalom a Tabrízom na futbalovom štadióne Azadi v Teheráne:

🔥 Karmína o protestoch v Iraku

📖 Niektoré zdroje:

• https://www.ft.com/content/f5129c30-0d7f-11e8-8eb7-42f857ea9f09
• https://www.ft.com/content/d0e17cac-94dc-11e8-b747-fb1e803ee64e
• https://en.zamanalwsl.net/news/article/34843/
• https://en.irane-ma.com/2018/07/31/ninth-day-of-truck-drivers-strike-in-various-cities-of-iran/
• https://english.mojahedin.org/i/widespread-protests-and-strikes-the-workers-tabriz-railroad
• https://www.scientificamerican.com/article/climate-change-may-have-helped-spark-iran-rsquo-s-protests/
• https://www.newstatesman.com/world/middle-east/2018/02/how-iran-s-rise-remaking-middle-east
• https://www.rt.com/news/435156-iran-navy-exercise-gulf/
• http://libcom.org/news/class-war-062018-gaza-iran-whole-world-down-exploiters-19032018
• https://beyondeurope.net/707/irans-current-movement/

Galéria

Čítajte v Bufete