Horúce leto v západnej Ázii (1)

Správy o Iraku sa zvyčajne týkajú násilia voči civilnému obyvateľstvu, či už zo strany vlád alebo rôznych kmeňových či náboženských milícií a teroristických skupín. Väčšina obyvateľov bojuje o prežitie, hoci žijú v krajine, kde obrovské nerastné bohatstvo je na dosah ruky. Rok 2018 však akoby naznačoval, že v regióne – menovite v Iraku a v Iráne – sa rodí nová spoločenská sila. Proti gangsterizmu politikov, imámov, generálov a milicionárov sa ozýva hlas ulice… ale aj pracovísk.

Iracké protesty sa začali 8. júla v Basre, keď uprostred 50-stupňových horúčav elektrárne patriace Iránu vypli prúd. Predmetom hnevu boli nielen výpadky elektriny, ale aj nedostatok pitnej vody, nezamestnanosť, bieda a korupcia. Ľudia sa pýtajú, ako je taká kríza možná v krajine, kde príjem štátu z predaja ropy za ostatných 10 rokov prevýšil 700 miliárd dolárov. Podľa irackej parlamentnej komisie sa až 227 miliárd „stratilo“ v sieti schránkových firiem. Je preto prirodzené, že hnutie vypuklo v Basre a jej okolí, regióne najbohatšom na ropu.

V júlovej reportáži televízie Al-Džazíra jeden z obyvateľov Basry hovorí: „Ak narušíme ťažbu ropy, všetci k nám pobežia, vrátane USA, a budú reagovať na naše požiadavky. Netlačte nás do krajnosti. Zatiaľ demonštrujeme pokojne, tieto protesty sú len varovaním.“ Ďalší dodáva: „Naše požiadavky sú čistá voda, elektrina, základné služby a pracovné miesta. Reakciou na naše pokojné protesty sú guľky.“

Nepokoje sa rozšírili do ďalších južných provincií Dí Kar, Muthanna, Amara, Karbala, Babil či Nadžaf a napokon dorazili do Bagdadu. Demonštranti opakovane útočili na centrály ropných spoločností, podpaľovali vládne budovy a blokovali cesty. Podarilo sa im obsadiť letisko v Nadžafe a ropné polia v Nasíriji, kde žiadali okrem iného vyššie mzdy a pracovné miesta aj pre miestnych obyvateľov. Nezamestnanosť mladých ľudí presahuje 40 %.

Iracký štát je krehký. V zime síce ohlásil konečné víťazstvo nad Islamským štátom, no stále sa borí s rôznymi formami nestability, ktorú vyvolávajú gangy a odstredivé politické, regionálne či kmeňové sily. Najnovšie správy o preskupení a aktivizácii Islamského štátu na severe krajiny znamenajú, že štát si nemôže dovoliť otvorenie ďalšieho „frontu“ – teda hnutia pracujúcich a menšín. Štát sa rozhodol potlačiť hnutie násilím a na ochranu vládnych inštitúcií zmobilizoval deväť ozbrojených brigád, vrátane protiteroristických jednotiek a divízie rýchleho nasadenia.

Iracká Komisia pre ľudské práva už 20. júla hlásila 14 zabitých demonštrantov, 729 ranených a 757 zatknutých. Aktuálne počty sa zisťujú ťažko, pretože iracké úrady v južných a stredných častiach krajiny blokujú sociálne médiá.

Hrubá sila zatiaľ nedokázala protesty zastaviť, preto sa premiér Abádí pokúša zmierniť hnev ústupkami. Odvolal ministra energetiky a piatich úradníkov podozrivých z volebných podvodov. Sľúbil zlepšenie zásobovania vodou a elektrinou, ako aj niekoľko miliárd dotácií do služieb a infraštruktúry juhu. V provincii Divaníja napríklad nariadil odložiť splatnosť úverov poľnohospodárov a rozvojových organizácií a prikázal dokončiť výstavbu verejných projektov, vrátane nemocnice či pristávacej dráhy. Prvého augusta oznámil zvýšenie zdrojov na nemocnice a sociálne služby v oblasti Karbaly. Zároveň vyslal ústretový signál demonštrantom: „Protest je zdravý fenomén, vďaka ktorému môžu byť požiadavky ľudu vypočuté.“ Štvrtého augusta vláda vyhlásila, že zahraničné firmy, ktoré nezvýšia podiel domácich pracovníkov nad 50 %, budú čeliť pokutám.

Pozorovatelia označujú za prelomové aj to, že verejnosť sa prestala báť šiítskych polovojenských formácií financovaných z Iránu. Tie roky terorizovali obyvateľov južnej časti krajiny. Podľa monitoringu Human Rights Watch minimálne štyria demonštranti prišli o život, keď sa davy pokúšali dobyť a podpáliť priestory milícií Badr a Asaib Ahl Al-Hak v mestách Nadžaf, Diváníja a Mutana. Ľudia tiež podpaľovali bilbordy s portrétmi ajatoláha Chomejního a skandovali „Irán, preč z krajiny!“.

Kuvajt a Saudská Arábia, veľkí súperi Iránu v Perzskom zálive, dianie v Iraku pozorne sledujú. Na výpadky elektriny v Basre okamžite reagovali dodávkami ropy a plynu do týchto elektrární. Súčasné udalosti sa pokúšajú využiť na posilnenie svojho vplyvu v krajine. Tento aspekt je ďalšou hrozbou, s ktorou sa súčasné či nasledujúce hnutia pracujúcich v Iraku a okolí budú musieť vyrovnať. Ak v budúcnosti dôjde k ozajstnej emancipácii regiónu od závislosti na fosílnych palivách a od sektárskych konfliktov, bude to vďaka triednemu hnutiu, ktoré bude nezávislé od štátu aj kapitálu – miestneho, regionálneho i globálneho.

V ďalšom príspevku sa pozrieme na dianie v Iráne.

Odkazy

• Protestujúci sa stavajú do cesty tanku
• Reportáž Al-Džazíry z Basry
• https://www.middleeastmonitor.com/20180718-iraqs-southern-uprising-could-ignite-the-largest-revolt-the-country-has-witnessed-in-recent-memory/
• https://www.middleeastmonitor.com/20180804-iraq-foreign-companies-must-employ-local-workers/
• https://www.albawaba.com/news/iraqi-premier-seeks-2nd-term-he-faces-protestors-promises-more-money-1166220
• https://thearabweekly.com/iraq-spent-more-700-billion-oil-wealth-2005
• https://www.hrw.org/news/2018/07/24/iraq-security-forces-fire-protesters

Galéria

Čítajte v Bufete