Zdravotnícke technológie v čase krízy

1. apríl 2020 • Správy a komentáre koronavírus, zdravotníctvo

Talianske zdravotníctvo je v týchto dňoch kriticky preťažené. Okrem ľudí chýba aj materiálne vybavenie najrôznejšieho druhu: lôžka či ochranné pomôcky, ale aj prístroje, ktoré tiež treba priebežne servisovať. Úsiliu zvládnuť situáciu a zastaviť šírenie vírusu nestojí v ceste len chýbajúci personál a nedostatkový materiál, ale aj systém obstarávania zdravotníckych technológií, ktorý má chrániť zisky dodávateľských firiem.

V médiách sa minulý týždeň objavila správa o skupine dobrovoľníkov v talianskej Brescii. Nedostatok ventilov pre respiračné zaradenia, ktoré sa používajú na jednotkách intenzívnej starostlivosti, sa rozhodli vyriešiť pomocou 3D tlačiarní. Súčiastky, ktoré začali svojpomocne vyrábať, už zachraňujú životy v nemocniciach. Za iniciatívou stojí združenie FabLab, ktoré sa spojilo s niekoľkými odborníkmi z miestnych firiem zo sektora 3D tlače. Keď však oslovili oficiálneho výrobcu Intersurgical s prosbou o poskytnutie technickej dokumentácie k nedostatkovým ventilom, ten to nielen odmietol, ale dokonca dobrovoľníkov upozornil na to, že kopírovaním porušujú autorské práva a zmluvy na dodávku zdravotníckej techniky.

Manažment firmy však neskôr vydal vyhlásenie, v ktorom poprel, že by pre to plánoval podať žalobu. Dementoval aj medializované informácie o predražených dodávkach svojich komponentov do nemocníc. Bez ohľadu na to však firma dokumentáciu neposkytla. Technici v Brescii si museli poradiť bez nej a boli odkázaní na „reverzné inžinierstvo“.

Táto epizóda ilustruje, ako súčasná pandémia zvýrazňuje rozpory spoločenských vzťahov, v ktorých sa odohráva. Na jednej strane je v záujme všetkých, aby existovalo kvalitné a moderné zdravotníctvo, ktoré dokáže poskytnúť účinnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje. Na druhej strane stoja súkromné záujmy výrobcov a poskytovateľov technológií. Zdravotnícke zariadenia napríklad pri náhlom výpadku oficiálnej podpory zo strany týchto firiem nedokážu zabezpečiť prevádzku dôležitých prístrojov. Nejde však o nevyhnutný dôsledok využívania moderných technológií ako takých. Prekážkou sú umelé bariéry v podobe zmlúv, patentov či uzavretého softvéru, vďaka ktorým sa udržiava monopol výrobcov na technológie.

Argumentácia firiem ako Intersurgical, ktoré sa odvolávajú na predpisy a zákony, je do istej miery zmysluplná. Dodávať a vyrábať či kopírovať technológie do zdravotníckych zariadení by za bežných okolností mali naozaj len overení experti a expertky. No treba dodať, že práve tieto firmy dlhodobo lobujú za legislatívu, ktorá posilňuje ich monopol a znemožňuje akýmkoľvek tretím stranám, vrátane iných odborníkov, prístup k technológiám. A naopak, ak by bol prístup k technológiám principálne otvorený, mohli by sme mať lepšiu starostlivosť o chorých.

Spomínaný lobing firiem onedlho môže mať vplyv nielen na ich mieru zisku, ale aj na krivku úmrtnosti. Tým viac, ak sa epidémia v najbližších mesiacoch rozšíri z Európy do chudobnejších častí sveta.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Ako minulé vlády škrtali hygienikov

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť. Čítať ďalej…

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…

Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…

Robotníci v československom socializme

Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…