Zázračný rast miezd v Amazone?

9. október 2018 • Správy a komentáre Amazon, logistika, USA

Minulý týždeň prebehla médiami správa o tom, že internetový gigant Amazon zvýši od 1. novembra 2018 minimálnu mzdu svojich zamestnancov v Spojených štátoch na 15 dolárov na hodinu. Opatrenie sa týka nielen kmeňových, ale aj agentúrnych pracovníkov, vrátane všetkých tých, ktorí pracujú v dcérskych spoločnostiach firmy. Rázny krok firmy vzbudil celosvetový ohlas. Ako to však poznáme aj z lokálnych vyjednávaní, treba sa pozrieť na detaily.

V súčasnosti sa v zaoceánskych skladoch Amazonu zvyčajne zarába 12 až 13 dolárov na hodinu. Nástupná hodinová sadzba sa mení podľa lokality a v tých najchudobnejších sa začína na desiatich dolároch. Väčšina pracujúcich si teda polepší o 2 – 3 doláre. Tým, ktorí už dnes zarábajú pätnásť alebo viac dolárov, pridajú podľa niektorých zdrojov jeden dolár.

Pre najhoršie zarábajúcich pracovníkov ide o nárast základnej hodinovej sadzby o 50 %. Samozrejme, je to významné prilepšenie – ročne ide o tisíce dolárov. Má však ďaleko od senzačných titulkov, ktoré hovorili o „zdvojnásobení minimálnej mzdy“ či o jej raste „o 100 %“.

Podobné správy vznikli z nedorozumenia. Federálna minimálna mzda je v USA na úrovni 7,25 dolára na hodinu. Ak zvýšenie minimálnej mzdy v Amazone na 15 dolárov porovnávame s týmto údajom, môže sa to javiť ako fantastický nárast. V skutočnosti však firma už dnes platí zamestnancom viac, než stanovuje federálne minimum. Okrem iného sa musí riadiť aj predpismi o minimálnej mzde, ktoré si schválili jednotlivé štáty (napríklad v Kalifornii je to 11 dolárov).

Zvyšovanie minimálnej mzdy viac poteší novoprijatých zamestnancov než tých, ktorí pre spoločnosť odpracovali viac rokov. Preto sa ozývajú aj hlasy, podľa ktorých je tento krok najmä prípravou na masívny nábor novej (a dočasnej) pracovnej sily pred kľúčovou vianočnou sezónou. Miera nezamestnanosti v USA dlhodobo klesá a v súčasnosti je najnižšie od roku 1969. O šikovné ruky a nohy do svojich skladov sa dnes Amazon musí biť s konkurentmi, ako sú Walmart, Target a ďalší.

Nárast amazonského minima tiež nie náhodou prichádza v čase, keď sa na firmu sústredila pozornosť médií aj úsilie odborov. Tie druhé sa už dve desaťročia snažia preniknúť do jej amerických skladov a začať tu organizovať zamestnancov. Nejde pritom len o mzdy. Pracovníci sa sťažujú aj na vysoké tempo práce, prísnu disciplínu, neustály dozor a bezohľadnosť manažmentu voči ich zdraviu. Výrazné zvýšenie miezd je zo strany firmy taktický krok, ktorý jednak zlepší jej reputáciu, jednak prekryje ostatné problémy a odradí zamestnancov od organizovania. Prvá časť plánu zatiaľ očividne vychádza.

To najlepšie však prichádza nakoniec. Amazon od budúceho mesiaca zvýši mzdy, no súčasne zruší mesačné prémie. Zamestnanci skladov tiež prídu o odmeny vo forme akcií spoločnosti. Mesačná prémia sa vyplácala za dochádzku a za výkonnosť celého skladu. Podľa informácií od zamestnancov zvyčajne išlo o vyše sto dolárov. Počas špičiek sa prémia mohla vyšplhať na niekoľko stoviek dolárov za mesiac.

Ide teda o starý známy ťah: zvýši sa základná zložka platu, no zoškrtá sa variabilná, nenárokovateľná časť. Asi ako keď štát zvýši tarifné platy zdravotným sestrám, no nemocnice im vezmú osobné príplatky. Amazon tvrdí, že vďaka nárastu minimálnej mzdy sa príjmy zamestnancov zvýšia aj napriek zrušeniu bonusu. Samozrejme, z pohľadu zamestnancov je výhodnejšie, ak sa zvyšuje garantovaná časť ich príjmu. Je však zrejmé, že toto zvýšenie bude menej senzačné, než sa mohlo zdať podľa prvých titulkov.

Odkazy


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…