Vyrábať sa (stále) oplatí – aj vo Volkswagene

18. máj 2019 • Správy a komentáre autopriemysel, kapitalizmus, Volkswagen

Včera sme písali o tom, že na Slovensku sa za posledných deväť rokov prakticky nezmenili jednotkové náklady práce v priemyselnej výrobe. Dôvodom je, že produktivita rástla zhruba rovnako ako mzdy. Zamestnávatelia v priemysle dnes síce platia za prácu asi 1,5-krát viac na mzdách a odvodoch ako v roku 2010, no zároveň za túto prácu dostávajú zhruba 1,5-krát viac hrubej pridanej hodnoty.

Na rozdiel od ostatných krajín V4 u nás rast miezd v priemysle nepredbehol rast produktivity. Firmy ho dokázali udržať na uzde. Tieto čísla však vyjadrujú priemer za celé odvetvie.

Pozrime sa preto na konkrétneho zamestnávateľa – na toho najväčšieho v priemyselnej výrobe. Predstavitelia Volkswagenu nedávno vytiahli údaj, podľa ktorého osobné náklady v slovenskom závode za posledných deväť rokov vzrástli o vyše 50 %. Tento vývoj porovnávajú s Portugalskom, kde náklady na zamestnancov stúpli len o 22 %. Naznačujú tým, že Slovensko sa pre nich predražuje, a preto by pracovníci závodu v Devínskej Novej Vsi nemali očakávať ďalší rast miezd.

Zabudli však dodať, čo sa dialo s produktivitou. Pozrime sa preto na údaje z účtovníctva firmy. Vezmime si roky 2010 a 2017. V prvom z nich už výsledky firmy neboli tak silno skreslené krízou, ten druhý je zase posledný, za ktorý je k dispozícii účtovná závierka. V roku 2010 firma zamestnávala v prepočte 6590 ľudí. Na osobných nákladoch im vyplatila spolu 166,5 milióna eur a dosiahla prevádzkový zisk vyše 87 miliónov eur.

V roku 2017 bol priemerný evidenčný počet zamestnancov dvojnásobný: vyše trinásťtisíc. Osobné náklady presiahli 469 miliónov eur. Ak ich prepočítame na zamestnanca (presnejšie by bolo počítať odpracované hodiny, ale tento údaj nie je k dispozícii), zistíme, že oproti roku 2010 skutočne vzrástli o 42,33 %. Ak by boli dostupné údaje za rok 2018, pravdepodobne by potvrdili čísla firmy – teda nárast o vyše päťdesiat percent za deväť rokov. Ako na tom však bol prevádzkový zisk?

V roku 2017 firma zaknihovala necelých 245 miliónov eur. Ak sumu opäť prepočítame na zamestnanca a porovnáme s rokom 2010, zistíme, že zisk na zamestnanca vzrástol takmer rovnako ako osobné náklady na zamestnanca – o 41,99 %. Teda: áno, personálne náklady vzrástli, ale firma za ne dostáva primerane viac zisku.

Zamestnanci to dobre vedia, pretože vidia, ako sa v posledných rokoch zvýšila efektivita výroby – menej ľudí robí viac práce, čo znamená aj viac únavy, stresu a potu. Tieto subjektívne dojmy potvrdzujú aj čísla z účtovných závierok. Viac o vývoji v slovenskom priemysle, krokoch štátu, ale aj o kolektívnom vyjednávaní vo VW, prinesieme už čoskoro v podrobnejšom článku.

Okazy1, 2, 3

Graf nižšie znázorňuje indexy vývoja prevádzkového zisku na zamestnanca a osobných nákladov na zamestnanca vo Volkswagene od roku 2010. Hodnoty z roku 2010 = 100. Údaje pochádzajú z účtovných závierok firmy Volskwagen Slovakia a.s. za obdobie 2010 – 2017.)

Galéria


Čítajte v Bufete

Ako minulé vlády škrtali hygienikov

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť. Čítať ďalej…

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…

Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…

Robotníci v československom socializme

Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…