Vyrábať sa (stále) oplatí – aj vo Volkswagene

18. máj 2019 • Správy a komentáre autopriemysel, kapitalizmus, Volkswagen

Včera sme písali o tom, že na Slovensku sa za posledných deväť rokov prakticky nezmenili jednotkové náklady práce v priemyselnej výrobe. Dôvodom je, že produktivita rástla zhruba rovnako ako mzdy. Zamestnávatelia v priemysle dnes síce platia za prácu asi 1,5-krát viac na mzdách a odvodoch ako v roku 2010, no zároveň za túto prácu dostávajú zhruba 1,5-krát viac hrubej pridanej hodnoty.

Na rozdiel od ostatných krajín V4 u nás rast miezd v priemysle nepredbehol rast produktivity. Firmy ho dokázali udržať na uzde. Tieto čísla však vyjadrujú priemer za celé odvetvie.

Pozrime sa preto na konkrétneho zamestnávateľa – na toho najväčšieho v priemyselnej výrobe. Predstavitelia Volkswagenu nedávno vytiahli údaj, podľa ktorého osobné náklady v slovenskom závode za posledných deväť rokov vzrástli o vyše 50 %. Tento vývoj porovnávajú s Portugalskom, kde náklady na zamestnancov stúpli len o 22 %. Naznačujú tým, že Slovensko sa pre nich predražuje, a preto by pracovníci závodu v Devínskej Novej Vsi nemali očakávať ďalší rast miezd.

Zabudli však dodať, čo sa dialo s produktivitou. Pozrime sa preto na údaje z účtovníctva firmy. Vezmime si roky 2010 a 2017. V prvom z nich už výsledky firmy neboli tak silno skreslené krízou, ten druhý je zase posledný, za ktorý je k dispozícii účtovná závierka. V roku 2010 firma zamestnávala v prepočte 6590 ľudí. Na osobných nákladoch im vyplatila spolu 166,5 milióna eur a dosiahla prevádzkový zisk vyše 87 miliónov eur.

V roku 2017 bol priemerný evidenčný počet zamestnancov dvojnásobný: vyše trinásťtisíc. Osobné náklady presiahli 469 miliónov eur. Ak ich prepočítame na zamestnanca (presnejšie by bolo počítať odpracované hodiny, ale tento údaj nie je k dispozícii), zistíme, že oproti roku 2010 skutočne vzrástli o 42,33 %. Ak by boli dostupné údaje za rok 2018, pravdepodobne by potvrdili čísla firmy – teda nárast o vyše päťdesiat percent za deväť rokov. Ako na tom však bol prevádzkový zisk?

V roku 2017 firma zaknihovala necelých 245 miliónov eur. Ak sumu opäť prepočítame na zamestnanca a porovnáme s rokom 2010, zistíme, že zisk na zamestnanca vzrástol takmer rovnako ako osobné náklady na zamestnanca – o 41,99 %. Teda: áno, personálne náklady vzrástli, ale firma za ne dostáva primerane viac zisku.

Zamestnanci to dobre vedia, pretože vidia, ako sa v posledných rokoch zvýšila efektivita výroby – menej ľudí robí viac práce, čo znamená aj viac únavy, stresu a potu. Tieto subjektívne dojmy potvrdzujú aj čísla z účtovných závierok. Viac o vývoji v slovenskom priemysle, krokoch štátu, ale aj o kolektívnom vyjednávaní vo VW, prinesieme už čoskoro v podrobnejšom článku.

Okazy1, 2, 3

Graf nižšie znázorňuje indexy vývoja prevádzkového zisku na zamestnanca a osobných nákladov na zamestnanca vo Volkswagene od roku 2010. Hodnoty z roku 2010 = 100. Údaje pochádzajú z účtovných závierok firmy Volskwagen Slovakia a.s. za obdobie 2010 – 2017.)

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…