Vojna o „Malorusko“

1. apríl 2022 • Správy a komentáre antinacionalizmus, Rusko, Ukrajina, vojna

Včera sa skončil piaty týždeň ruskej dobyvačnej vojny. Jej cieľom je potvrdiť status Ruska ako veľmoci, ktorá dokáže kompenzovať svoju ekonomickú slabosťnízku produktivitu iba vojenskou silou.

Rýchle víťazstvo spojené so zmenou režimu v Kyjeve malo ukázať, že Rusko dokáže jednostranne určovať dianie vo svojej sfére vplyvu bez ohľadu na to, čo si o tom myslia dotknuté krajiny či ich spojenci. Eskalácia a rozšírenie zmrazeného konfliktu na Ukrajine dokonale zapadá do vývoja za posledných dvadsať rokov: od druhej vojny v Čečensku cez rozobratie Gruzínska a zničenie opozície v Sýrii až po potlačenie povstania v Kazachstane a rastúcu vojenskú prítomnosť v Afrike.

Ukrajina je ideálnym terčom takejto demonštratívnej vojny. Svojím historickým významom ako kolísky „ruského sveta“, existenciou samozvaných „republík“, ako aj hrozbou integrácie do západných vojenských štruktúr poskytuje bohaté zdroje na zdôvodnenie invázie. Umožňujú vykresliť ju ako spravodlivý, priam nevyhnutný konflikt, ktorého cieľom je náprava historických krívd, obrana ruskej menšiny pred genocídou či zabránenie pripravovanému útoku. Táto rétorika nie je určená len pre domáce obyvateľstvo – má vyslať jasný signál všetkým postsovietskym krajinám aj zvyšku bývalého východného bloku. Ideologickým zdrojom tejto vojny nie je marxizmus-leninizmus, ako sa nás niektorí usilujú presvedčiť, ale veľkoruský šovinizmus cárskeho režimu.

V roku 2005 dal V. V. Putin presunúť telesné pozostatky generála Antona Denikina späť do Ruska. V občianskej vojne, ktorá vypukla po októbrovej revolúcii, Denikin bojoval proti Červenej armáde a Revolučnej povstaleckej armáde Ukrajiny. Zoči-voči porážke sa z Krymu rozhodol ujsť do exilu. Zomrel v roku 1947 v USA. Pri príležitosti generálovho posmrtného návratu do Moskvy sa Putin vyznal novinárom z obdivu k jeho denníkom: „Má tam úvahy o Veľkorusku a Malorusku [t. j. Ukrajine]. Hovorí, že nesmieme nikomu dovoliť, aby zasahoval do vzťahov medzi nami; tie boli vždy záležitosťou samotného Ruska.“

Posledné týždne naznačujú, že „špeciálna operácia“ v skutočnosti nejde podľa plánu. Pravda, nič nie je rozhodnuté. Možno očakávať, že než sa tento konflikt skončí, stane sa ešte brutálnejším. No Ruská ríša už raz napadla nepriateľa, ktorého arogantne podcenila. V konflikte s Japonskom v rokoch 1904 – 1905 prvýkrát slúžil aj Anton Denikin. Rusko utrpelo ponižujúce straty, ktoré prispeli k masovej nespokojnosti a protestom. Dni cára a všetkých generálov boli spočítané. Začala sa dlhá ruská revolúcia.

Galéria


Čítajte v Bufete

Rovnaké otázky

Zhruba pred sto rokmi v Európe vrcholilo najväčšie revolučné vzopätie v dvadsiatom storočí. Svet sa spamätával z pandémie španielskej chrípky, na ktorú zomreli desiatky miliónov ľudí, ale tiež z Veľkej vojny, ktorú neukončila žiadna definitívna bitka. Čítať ďalej…

So štátmi nie sú žarty

Blíži sa vojna. Otázky medzinárodného práva, tejto utopickej disciplíny, radi prenecháme špecialistom. Podobne cudzie sú nám úvahy, ktoré vychádzajú z prirodzeného nároku mocností na nárazníkovú zónu alebo Lebensraum. Takýto „realizmus“ je od základu konzervatívny, pritakáva existujúcemu poriadku a vylučuje perspektívu jeho prekonania. Čítať ďalej…

Slepá neposlušnosť

V prvej polovici marca 2020 sa fabrikami na severe Talianska prehnala vlna divokých štrajkov, ktorých cieľom bolo zaviesť okamžitý lockdown. Priemyselné Lombardsko či Benátsko v tom čase kraľovali štatistikám o úmrtnosti. Spontánne akcie napokon prispeli k tomu, že koncom mesiaca sa na dva týždne zatvorili všetky „neesenciálne“ prevádzky v krajine. Čítať ďalej…

Aus heiterem Himmel

Am 10. Juni hat in der Fabrik von Booster Precision Components in Beluša (in der Westslowakei) ein Streik begonnen. Die Angestellten wehrten sich gegen Kürzungen der Prämien und Lohnzuschüsse, die die Firma vor einem Jahr eingeführt und mit der Pandemie begründet hat. Wie bald klar wurde, waren diese Maßnahmen auf Dauer gedacht und weitere folgten. Čítať ďalej…