Útok ruského štátu na nezávislé odbory

13. január 2018 • Správy a komentáre Ford, odbory, represia, Rusko

Petrohradský súd 10. januára 2018 zlikvidoval odborovú organizáciu MPRA (Medziregionálne odbory Robotnícka asociácia). Tento menší odborový zväz má asi štyritisíc členov a intenzívne sa angažoval v štrajkovom hnutí, ktoré v roku 2007 vypuklo v závode automobilky Ford v meste Vsevolžsk (Leningradská oblasť). Pracujúci tu vtedy viackrát zastavili výrobu a zablokovali vstup do areálu. Napokon sa im podarilo vydobyť rast miezd o 11 %. K MPRA sa po úspešnej sérii štrajkov pridali aj pracujúci ďalších automobilových koncernov (napr. Volkswagen, AVTOVAZ, Omsktransmaš).

Rozsudok, ktorým súd zrušil MPRA, sa opieral o tri body: 1. formálne nedostatky v zakladajúcich dokumentoch organizácie; 2. údajná „politická činnosť“ skrytá pod maskou odborovej činnosti; 3. príjem finančnej pomoci zo zahraničia. Ruský štát na likvidáciu MPRA použil tzv. zákon o zahraničných agentoch, ktorý platí od roku 2012. Všetky spoločenské organizácie, ktoré prijímajú financie zo zahraničia, sa podľa tohto zákona musia zapísať do registra zahraničných agentov. MPRA v tomto registri síce nefiguruje, no podľa súdu sa doň mala zapísať z vlastnej iniciatívy. Pri dokazovaní sa štát odvolával na jednorazovú finančnú pomoc, ktorú MPRA poskytla medzinárodná odborárska sieť IndustriALL. Išlo o sumu 4800 eur na obdobie dvoch rokov, ktorá mala pokryť náklady na organizáciu vzdelávacích seminárov. Členmi siete IndustriALL, ktorá združuje pracujúcich v kovospracujúcom a chemickom priemysle, sú popri MPRA aj ďalšie odborové organizácie v Rusku. V sieti má zastúpenie aj slovenský OZ KOVO.

Ďalšie obvinenia voči MPRA hovorili o účasti na tzv. „zakázanej politickej činnosti“. Malo ísť o to, že MPRA sa postavila na podporu ďalších odborových zväzov v iných odvetviach (napríklad počas štrajku kamionistov proti novému systému diaľničného mýta) a zároveň zbierala podpisy pod petíciu proti reforme Zákonníka práce. Podľa logiky súdu teda odborový zväz môže brániť iba záujmy svojich členov a nesmie solidarizovať s inými odvetviami, ani vznášať širšie, celospoločenské požiadavky, ktoré sa týkajú všetkých pracujúcich.

Útok štátu na MPRA neprišiel z ničoho nič. Kalužská televízia ešte v roku 2016 nakrútila film s názvom „Anatómia odborového zväzu“, ktorý obviňuje MPRA z kontaktov so Západom a z prípravy „ďalšieho Majdanu“. Producenti tohto dokumentu si vzali príklad zo štvavého filmu z dielne NTV s názvom „Anatómia protestu“, ktorý sa venoval známym opozičným protestom proti falšovaniu volieb v rokoch 2011 – 2012.

Rozsudok petrohradského súdu vytvára dôležitý precedens: ide o prvý prípad likvidácie organizácie, ktorá nie je zapísaná v registri zahraničných agentov. Zároveň sa prvýkrát stalo, že do pôsobnosti zákona o zahraničných agentoch spadol aj odborový zväz. Rozhodnutie súdu tak spochybňuje existenciu nezávislých odborov v Rusku. Tento vývoj však sotva prekvapí niekoho, kto chápe povahu ruského autoritársko-kapitalistického štátu ako nástroja domáceho i nadnárodného kapitálu.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…