Relatívna uhorka

5. september 2018 • Uhorky kapitalizmus, teória

„Ekonomická anarchia kapitalistickej spoločnosti, ako existuje dnes, je podľa môjho názoru skutočným zdrojom zla. Vidíme ohromné spoločenstvo výrobcov, ktorého členovia neustále túžia zbaviť jeden druhého plodov svojej kolektívnej práce − nie násilím, ale pri poctivom dodržaní zákonom stanovených pravidiel.“

Tieto vety vyšli pred 69 rokmi. Nepochádzajú však od žiadneho známeho marxistického teoretika alebo teoretičky. V roku 1949 ich americkému socialistickému časopisu „Monthly Review“ adresoval jeden z najvýznamnejších vedcov dvadsiateho storočia, Albert Einstein (1879 – 1955). V eseji s názvom „Prečo socializmus?“ spísal obhajobu svojho politického presvedčenia.

Einstein je známy predovšetkým ako teoretický fyzik a autor teórie relativity. Je vôbec vhodné, aby sa vyjadroval k ekonomickým a sociálnym problémom? Einstein si túto otázku kladie hneď v úvode svojho textu. Nenapísal ho z pozície experta, ale skôr človeka, ktorého trápil stav a smerovanie sveta. Aj ostatným odporúčal uvažovať o sociálnych problémoch skôr z tejto všeobecne ľudskej perspektívy. Podľa Einsteina nemožno porovnávať prírodné vedy s ekonómiou. Ako pripomína, ekonomika je druhom spoločenskej aktivity ľudí a je vždy historicky podmienená. Preto neexistujú všeobecne platné zákony, ktorými by sa dala vedecky opísať ekonomika každej spoločnosti, bez ohľadu na historický kontext. Ekonomickí experti, ktorí sa zaoberajú súčasnosťou – „predátorskou fázou vývoja človeka“ – dokážu povedať len málo o tom, ako by výroba a rozdeľovanie užitočných vecí a služieb mohli vyzerať v budúcnosti.

Individualizmus a odcudzenie, koncentrácia kapitálu v rukách čoraz menšieho počtu ľudí, výroba v záujme zisku, a nie ľudských potrieb, nedostatok demokracie, dominancia záujmov majetných, presadzovanie ideológie konkurencie v médiách a vo vzdelávaní, materiálna neistota pracujúcich, nezamestnanosť: to všetko sú fenomény, ktoré podľa Einsteina majú pôvod v kapitalistickom spôsobe výroby. V eseji vyjadruje presvedčenie, že jediný spôsob, ako tieto neduhy odstrániť, je prechod k socialistickej ekonomike. Zároveň však upozorňuje, že sovietsky model nemal so skutočnou emancipáciou nič spoločné a znamenal „úplne zotročenie jednotlivca“. Pritom práve oslobodenie jednotlivca je podľa neho skutočným cieľom socialistického úsilia – v duchu hesla, že slobodný rozvoj každého jednotlivca sa má stať podmienkou slobodného rozvoja všetkých.

Einstein mal jasno: spoločnosť, v ktorej výrobné prostriedky patria všetkým a využívajú sa plánovito, ale bez všemocnej a arogantnej byrokracie. Samozrejme, podobnú víziu dávno pred ním sformulovali mnohí iní, o čom ako pamätník nemeckej revolúcie v rokoch 1918 – 1919 nepochybne vedel.

Albert Einstein ako intelektuál považoval za svoju povinnosť vyjadrovať sa k spoločenskej situácii. Jeho názory však nedali spať americkej FBI, ktorá v jeho osobnom spise zaplnila 1427 strán. To je nepochybne úctyhodné číslo, no spis Martina Luthera Kinga mal až 17-tisíc strán.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…