Irena Blühová

24. júl 2017 • Uhorky Bauhaus, TV, umenie

RTVS minulý rok odvysielala dokument o fotografke Irene Blühovej. Žiaľ, na internete ho zatiaľ nenájdete, takže ak ste ho nevideli, zostáva dúfať, že sa dočkáme reprízy. Chceme preto aspoň pripomenúť, kto bola Irena Blühová.

Narodila sa v roku 1904 v Považskej Bystrici. V detstve ju ovplyvnili obrazy vojny a ruskej revolúcie a v sedemnástich rokoch vstúpila do KSČ. K prvému fotoaparátu sa dostala v roku 1924 a od snímania idylickej slovenskej krajinky sa rýchlo prepracovala k sociálnej fotografii. Dobové komunistické hnutie v tomto médiu videlo nástroj kritiky kapitalizmu a výchovy proletariátu – spôsob, ako podať obrazové svedectvo o jeho skutočných reáliách, chudobe, zlých pracovných podmienkach atď. Blühovej tvorba však prekračovala priamočiary realizmus a blížila sa experimentálnej fotografii.

Publikovala aj v medzinárodnom periodiku Arbeiter Illustrierte Zeitung, ktoré v medzivojnovom období patrilo k prominentným masovým médiám robotníckeho hnutia v Európe. Hlavným motívom jej tvorby bol každodenný život ľudí na vidieku. Slovensko bolo v tom čase prevažne krajinou roľníkov a vlnu urbanizácie a industrializácie malo ešte pred sebou. Blühovej fotografie dokladujú napätie medzi zaostalosťou periférie a napredujúcou modernizáciou centier.

Na začiatku tridsiatych rokov odišla študovať do nemeckého Dessau na slávnu umelecko-remeselnú školu Bauhaus, známu ľavicovým zameraním. Predtým, než Bauhaus zatvorili nacisti, sa vrátila na Slovensko a v roku 1932 si v Bratislave otvorila kníhkupectvo Blüh (na Mariánskej ulici), ktoré za kulisami fungovalo ako miesto stretávania radikálnej ľavice a antifašistov.

Koncom 30. rokov sa začala pohybovať okolo Školy umeleckých remesiel (ŠUR), kde krátko študovala film u Karola Plicku. ŠUR bola svojim zameraním a spôsobom výučby podobná Bauhausu, takže zanikla po vzniku ľudáckej Slovenskej republiky. Blühová sa počas vojny musela skrývať pod menom Elena Fischer. Po vojne sa znova angažovala vo verejnej sfére. Zastávala viaceré vedúce pozície, okrem iného vo vydavateľstve Pravda či v Štátnom pedagogickom inštitúte. V roku 1968 podporovala úsilie o reformu režimu, za čo sa dostala do problémov.

Nakoniec sa ako jedna z prvých členiek komunistickej strany dožila aj rozpadu represívneho režimu, ktorý táto strana riadila. Zomrela v roku 1991 v Bratislave.

Video


Čítajte v Bufete

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…