Helen Keller

Skúste si to na chvíľu predstaviť: úplné ticho a úplná tma. Žiadny zrak, žiadny sluch. Ako niekedy hovoríme pri poruche televízora: „Ani obraz, ani zvuk.“ Málo sa vie o tom, ako žijú hluchoslepí ľudia. Možno vám teraz napadá, že sa o tom ani nedá dozvedieť. Veď ako by nám človek, ktorý nevidí a nepočuje, mohol povedať, ako sa má? Ako by sa vôbec naučil jazyk?

V skutočnosti sa hluchoslepí dokážu nielen naučiť jazyk, ale môžu sa z nich stať aj politickí aktivisti, ktorých sleduje FBI. Taký je príbeh Helen Keller (1880 – 1968), u nás skôr menej známej americkej socialistky, feministky, odporkyne vojen a členky slávnej robotníckej organizácie Industrial Workers of the World – Priemyselných robotníkov sveta (IWW).

Narodila sa zdravá, no ešte ako batoľa ochorela a prišla o zrak i sluch. S rodinou a okolím komunikovala len prostredníctvom gest. Ako sedemročná ich ovládala asi šesťdesiat. Jej život sa zásadne zmenil v šiestich rokoch, keď sa o ňu začala starať guvernantka Anne Sullivan (sama zrakovo postihnutá), vďaka ktorej si postupne osvojila anglický jazyk. Začala sa vzdelávať a stala sa prvou hluchoslepou, ktorá získala bakalársky titul. Neskôr sa naučila hovoriť, čítať Braillovo písmo a dotykom odčítať ľudskú reč z pier.

Stala sa z nej aktivistka, ktorá precestovala svet. Od roku 1909 bola členkou Socialistickej strany a v roku 1912 vstúpila k radikálnejším IWW. Politicky aktívna bola zhruba do roku 1921. Ako mnohí iní, aj ona stratila kontakt s IWW v čase štátnej represie a ich postupného rozkladu.

Toto napísala v roku 1915, keď za takéto vyjadrenia hrozilo väzenie aj v USA:

„Za čo by ste mali bojovať? Za národnú nezávislosť? Tá je nezávislosťou pre vašich pánov. Za zákony, ktoré vás posielajú do väzenia, keď žiadate lepšie životné podmienky? Alebo za vlajku? Veje snáď nad krajinou, v ktorej ste slobodní a máte svoj domov, alebo skôr symbolizuje krajinu, ktorá vám otrčí zovretú päsť, keď štrajkujete za lepšie mzdy a kratší pracovný čas? Budete bojovať za náboženstvo svojich pánov, ktoré vás učí poslúchať ich aj vtedy, keď vám prikazujú zabíjať sa navzájom?

Prečo radšej nezmeníte náboženstvo svojho pána, jeho civilizáciu a zvyky, ktoré z človeka robia zviera a z boha obludu, na kopu šrotu? Nech sa rozozvučí poľnica, ktorá ohlasuje slobodu. Nech robotníci založia jeden spoločný celosvetový zväz, a nech príde svetová vzbura, ktorou získajú skutočnú slobodu a šťastie.“

Ak vás zaujíma, ako sa Helen Kellerová naučila jazyk, nepokazte si odhalenie tým, že si prečítate Wikipédiu. Pozrite si radšej oscarový film „Miracle Worker“ z roku 1962, ktorý je dramatizáciou prvých rokov jej života. Pripájame krátky klip, ktorý neprezrádza pointu.

Video

Čítajte v Bufete