Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

21. január 2021 • Minútky Čína, hudba

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Začala sa rýchlo šíriť najmä v nultých rokoch. Jej charakteristickým vonkajším prejavom je výzor, ktorý je akousi zmesou punku, emo, disca a gotiky. Najvýraznejšou črtou sú extrémne účesy plné krikľavých farieb a kreatívnych foriem.

Protagonisti tejto subkultúry sú akýmsi sociálnym opakom mestských profesionálov z nových odvetví ekonomiky: tínedžeri a tínedžerky, ktoré predčasne odišli zo školy, nechali za sebou rodné dediny, a bez vzdelania či finančných prostriedkov odišli za prácou do miest. Tu sa však nestretli s priateľským prostredím – žijú ako prisťahovalci na robotníckych ubytovniach, s obmedzenými právami a malou šancou stať sa členmi mestskej strednej triedy. Kapitál v špeciálnych ekonomických zónach, najmä v oblasti delty Perlovej rieky, takto za posledné desaťročia nasal milióny mladých mužov a dagongmei („pracujúcich sestier“), ktoré sú hybnou silou čínskeho hospodárskeho vzostupu.

Dokument je neprerušovaným prúdom rozprávania ľudí, ktorí sa v tejto situácii začali spájať do „smart gangov“. Patria k druhej generácii migrantských pracujúcich. Hovoria o pracovných podmienkach, bývaní, nedostatočnej ochrane zdravia, mafiánskych praktikách sprostredkovateľských agentúr, ako aj o beznádeji, depresiách a pocite nezmyselnosti vlastného života. Pre túto generáciu už cesta späť – na tradičný vidiek, z ktorého odchádzali ich rodičia – prestala existovať. A hoci sa v čínskych továrňach postupne podarilo, aj vďaka bojom, zvyšovať mzdy a zlepšiť pracovné podmienky, možnosti výrazného sociálneho vzostupu sú naďalej obmedzené. Prekážkou nie sú len reštriktívne pravidlá vnútornej migrácie (systém „hukou“) a prekérne pracovné podmienky. Normou vo výrazne patriarchálnej spoločnosti je stále svadba s vhodným partnerom, od ktorého sa očakáva primerané veno, zabezpečenie bývania a iných statkov. Mnohé z toho je však vo veľkomeste z bežného platu nedosiahnuteľné. Choroba blízkeho príbuzného pre mladých pracujúcich v Číne spravidla znamená likvidáciu úspor, ktoré musia pokryť ošetrenie a liečbu, a teda aj kolaps životných plánov. Tieto výpovede v dokumente vrhajú iné svetlo na systém, ktorý sa aktuálne hrdí famóznym zvládnutím pandémie koronavírusu.

„Smart“ je pre mladých pracujúcich identitou protestu proti disciplíne továrenskej práce. Ako v iných subkultúrach, aj tu sú nástrojmi vzdoru účesy, tetovania a oblečenie. Scéna sa formovala v rôznych zábavných podnikoch a kluboch in-line korčuľovania, pričom špecifickú úlohu zohrali online chaty. Vrcholné obdobie subkultúry prišlo okolo roku 2008. Neskôr sa „smartovia“ začali čoraz častejšie stávať terčom šikany a represie zo strany väčšinovej spoločnosti, vo virtuálnom aj vo fyzickom priestore. Po roku 2012 sa väčšina pôvodnej scény vzdala otvoreného, „provokatívneho“ životného štýlu.

Subkultúra sa potom presunula na sociálne siete, vďaka čomu zažila akúsi renesanciu. Zároveň sa z nej stal mediálny fenomén, ktorý poskytuje živobytie profesionálnym streamerským skupinám. Niektorí ich členovia pochádzajú z prostredia pôvodnej scény, no mnohí ďalší si imidž „smart“ osvojili len na účely nakrúcania, po ktorom parochne a kostýmy opäť odkladajú. Osudy protagonistov a protagonistiek dokumentu, z ktorých sa nestali streameri, sa rôznia. Časť z nich ďalej strieda manuálne džoby vo fabrikách, ďalší sa presunuli do „sektora služieb“. Niektorí sa vrátili na vidiek a podarilo sa im rozbehnúť menšie biznisy, ktoré ich ako-tak uživia.

Čínskej vládnej strane sa doteraz darí odvracať hroziace krízy: frustráciu z politickej neslobody, dlhovú bublinu, krachy na trhu s nehnuteľnosťami, krízu zdravotníckeho systému, rýchle starnutie populácie a demografické problémy. Medzičasom však definitívne vyschli rezervy lacnej pracovnej sily. Patriarchát sa ocitá v slepej uličke: dnešná generácia už nedokáže naplniť tradičné spoločenské očakávania, ani keby chcela. Z „Čínskeho sna“, niekdajšieho sloganu Si Ťin-Pchingovej vlády, sa najnovšie stala len „Nová éra“. Bude zaujímavé sledovať, ako sa Čína v najbližšom desaťročí vysporiada so svojimi vnútornými konfliktmi, a akú úlohu v nich zohrá trieda pracujúcich.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…

Koho chráni IKEA?

Z dostupných údajov vieme, že 47 % žien zažilo niektorú z foriem psychického násilia v partnerskom vzťahu, 23 % žien má priamu skúsenosť s fyzickým či sexuálne motivovaným násilím.“ Oddelenie pre rovnosť, diverzitu a inklúziu spoločnosti IKEA týmito štatistikami zdôvodnilo rozhodnutie stať sa na najbližšie dva roky donorom a „ambasádorom“ v oblasti domáceho násilia. V spolupráci so ženskou mimovládnou organizáciou Fenestra sa spoločnosť zaviazala upozorňovať na tému rodovo podmieneného násilia. Vybraným neziskovým organizáciám, ktoré sa zaoberajú pomocou jeho obetiam, navyše poskytne príspevok vo výške 70 000 €. Čítať ďalej…