Sestry v USA za lepšie nemocnice a pracovné podmienky

6. máj 2019 • Správy a komentáre ČR, Iniciativa sester, štrajk, USA, zdravotníctvo, ženy

V posledných mesiacoch sa v New Yorku odohráva intenzívna debata o tom, čo znamená bezpečná zdravotná starostlivosť. Jej hlavnými aktérmi sú zdravotníčky združené v New York State Nurses Association (NYSNA) a manažment nemocníc. Prvý tábor tvrdí, že podmienky v zariadeniach sú nehumánne a kruté nielen s ohľadom na zamestnancov, ale aj pacientov. Druhá strana namieta, že požadovaný nárast personálu oslabí efektivitu nemocníc a zníži ich zisky.

NYSNA združuje vyše 10-tisíc členiek a členov z tzv. „veľkej štvorky“ súkromných zdravotníckych zariadení v New Yorku. Ide o nemocnice Presbyterian-Columbia, Mount Sinai Hospital, Montefiore Medical Center a Mount Sinai St. Luke’s/West. Väčšinu sestier a príbuzného personálu tvoria ženy. Za minulý rok podali okolo 3800 podnetov, často kolektívnych, na prešetrenie personálneho zabezpečenia starostlivosti. Podľa sestier majú nemocnice vážny problém s poddimenzovanosťou personálu a lôžok, čo priamo ohrozuje bezpečnosť pacientov.

Zdravotná starostlivosť v New Yorku je v posledných rokoch v tristnej situácii. Zariadenia, ktoré vznikali koncom 19. storočia ako filantropická reakcia na rýchly rast počtu obyvateľov, sa časom zmenili na súkromné kliniky pre bohatých. Chudobnejšie časti mesta zostali bez dostupnej zdravotnej starostlivosti. Len za posledných dvadsať rokov zaniklo v New Yorku okolo dvadsiatky nemocníc. Konsolidácia viedla k tomu, že výkony sa sústredili do niekoľkých veľkých nemocníc. Pri vyjednávaní s poisťovňami je tento model výhodou: pár veľkých nemocníc má väčšiu silu ako rozdrobená sieť malých kliník. Vedľajším účinkom tejto efektivity je však zhoršovanie pracovných podmienok personálu (viac práce na menej zamestnancov) a horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre mestskú chudobu.

Judy Sheridan-Gonzalez, prezidentka NYSNA, ktorá tridsať rokov pracovala na urgentnom príjme v nemocnici Montefiore v Bronxe, o situácii hovorí:

„Na každom poschodí máme osem pacientov, ktorí ležia na nosidlách priamo na chodbe, a to počas celého pobytu v nemocnici. Od okolia ich delí len paraván, ktorý ich ani nezakrýva.“

Pacientov bronxskej nemocnice pritom tvoria najmä starší ľudia, pracujúci, migranti a príslušníci etnických menšín. Keď stlačia pohotovostný zvonček pri svojom lôžku, musia rátať s tým, že im nikto nepríde na pomoc.

Zamestnancom všetkých štyroch spomínaných nemocníc došla trpezlivosť už minulý rok v októbri. Po mobilizácii asi desiatich tisícov zdravotných sestier začali odborári z NYSNA vyjednávať o trojročnej kolektívnej zmluve, v ktorej počítali so zvýšením počtu personálu, päťpercentným rastom miezd a zlepšením dôchodkového zabezpečenia. Vyjednávanie však nenapredovalo, a tak vo februári 2019 až 97 percent členiek a členov NYSNA odhlasovalo štrajk.

Manažment zareagoval citovým vydieraním. Postoj zdravotníckeho personálu nazval hazardom so zdravím pacientov a pripravil návrh na zmiernenie rastúceho napätia. Ten počíta s 50 miliónmi na dodatočný zdravotnícky personál so štyrmi miliónmi ročne na zdravotné poistenie pre zamestnankyne, ktoré odídu do dôchodku pred 65. rokom. Mnohé časti návrhu manažmentu však boli vágne a ďalšie, napríklad štvorročná platnosť kolektívnej zmluvy či zrušenie príplatkov za prax, sestry podráždili.

Odborári, naopak, označili návrh ako „prelomový“ a spustili kampaň za jeho prijatie. Zástupcovia odborov chodili za členkami na pracovisko, telefonovali im a oslovovali ich na sociálnych sieťach, aby zabezpečili hladké schválenie kompromisu. Ten napokon prešiel v troch nemocniciach, a tak sa štrajk nekonal. Proti kompromisu, hoci tesne (51 percent), bol iba personál Montefiore.

Ťažko odhadovať, či sa nespokojným bronxským sestrám podarí zomknúť a vyjednať si s vlastným manažmentom lepšie podmienky. Je jasné, že na odbory, ktoré sa už k príprave štrajku stavali vlažne, sa nemôžu spoliehať. Ich postoj však vyvolal pochybnosti u kolegýň v ostatných nemocniciach, ktoré dnes diskutujú o potrebe opätovného hlasovania o návrhu.

V radoch sestier, ktoré pokračujú v boji, sa ako inšpirácia spomínajú štrajky amerických učiteliek v roku 2018. Aj tie totiž čelili podobnému vydieraniu zo strany zamestnávateľa a nátlaku odborov. Keď školské odbory v Západnej Virgínii prerušili štrajk a vyhlásili návrat do práce, učiteľky sa rozhodli pokračovať samy a nakoniec si vybojovali lepšiu dohodu. Príklad boja za lepšie podmienky v nemocniciach mimo odborárskych štruktúr a bez nekonečných kompromisov ponúka aj Česká republika. V niekoľkých nemocniciach sa tam postupne rodí „Iniciativa Sester – Neodcházíme, organizujeme se“ (ISNO), ktorá sa zameriava na sebaorganizáciu zdravotníckeho personálu. Problémy, ktorým čelia, sú pritom podobné ako v Bronxe. Ako píšu v jednom z textov:

„Tato slova jsou důležitá: postrádáme sestry – přeplácení – záplatování – suplování – na úkor vlastní práce – nezaplacená práce – přehlížení – podhodnocení – odchod kvůli lepším finančním podmínkám – ale též péče, k níž patří slovo ‚plnohodnotná‘ pouze v uvozovkách.“

Odkazy: 1, 2, 3, 4

Galéria


Čítajte v Bufete

Slepá neposlušnosť

V prvej polovici marca 2020 sa fabrikami na severe Talianska prehnala vlna divokých štrajkov, ktorých cieľom bolo zaviesť okamžitý lockdown. Priemyselné Lombardsko či Benátsko v tom čase kraľovali štatistikám o úmrtnosti. Spontánne akcie napokon prispeli k tomu, že koncom mesiaca sa na dva týždne zatvorili všetky „neesenciálne“ prevádzky v krajine. Čítať ďalej…

Aus heiterem Himmel

Am 10. Juni hat in der Fabrik von Booster Precision Components in Beluša (in der Westslowakei) ein Streik begonnen. Die Angestellten wehrten sich gegen Kürzungen der Prämien und Lohnzuschüsse, die die Firma vor einem Jahr eingeführt und mit der Pandemie begründet hat. Wie bald klar wurde, waren diese Maßnahmen auf Dauer gedacht und weitere folgten. Čítať ďalej…

Kde sa vzal, tu sa vzal

Desiateho júna sa v belušskej fabrike Booster Precision Components začal ostrý štrajk. Zamestnanci sa ním bránili proti škrtom odmien a príplatkov, ktoré firma urobila už pred rokom a ospravedlňovala ich pandémiou. Ako sa čoskoro ukázalo, išlo o trvalé opatrenia, ku ktorým sa postupne pridávali ďalšie. Čítať ďalej…

Kuchynský komunizmus

Životná dráha Margarete Schütte-Lihotzky, rakúskej antifašistky, komunistky, ženskej politickej aktivistky a výnimočnej architektky, opísala oblúk celého dvadsiateho storočia a bola intenzívne prepletená s turbulentným politickým dianím v Európe. Čítať ďalej…