„My chceme prémie,“ burácala sála pri odovzdávaní Bielych sŕdc pod taktovkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sa konalo v máji. Výkriky obecenstva sotva prekvapia. Aj štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva začala svoj príhovor slovami „Ušetrím vás sľubov, ktoré sa za posledné roky nesplnili.“

Z Bieleho srdca sa stáva podujatie s trpkou príchuťou: na jednej strane zviditeľňuje prácu životne dôležitého odvetvia, na druhej strane pripomína jeho dlhotrvajúce problémy. Sledujeme nárast odchodov pracujúcich zo sektora, ktorý prehlbuje dlhodobý nedostatok sestier na oddeleniach. Zväčšuje sa rozdiel v mzdách oproti okolitým štátom. Priemerná zdravotná sestra sa počas služby nezriedka mení na upratovačku, sanitárku, asistentku či dokonca lekárku. Práce je stále viac a často vedie k vyhoreniu. Niektoré za ňu nedostali ani sľúbené jednorazové príplatky.

Po prepuknutí vojny na Ukrajine sa niektorým zdalo, že krízu vyriešia zdravotníčky na úteku. Stavať záchranu nefunkčného systému na rozklade siete zdravotnej starostlivosti v inej krajine je nielen bezohľadné, ale aj krátkozraké. Dnes už vieme, že niektoré ukrajinské sestry si angažmán po zistení výšky platu rozmysleli a je pravdepodobné, že zutekali ďalej na Západ. Tie, ktoré sa nenechali odradiť, stále čakajú na uznanie kvalifikácie. Aktuálne štatistiky o príleve pracovnej sily do zdravotníctva nemáme, no na záchranu zdravotníctva to zatiaľ nevyzerá.

Sestry majú stále viac dôvodov na nespokojnosť. „Nekonečné sľuby nás už neučičíkajú,“ tvrdia. K vlastnej nátlakovej akcii sa však zatiaľ neodhodlali. Pretrváva aj ich ambivalentný postoj k aktivitám Lekárskeho odborového združenia. To už od jesene minulého roka zhromažďuje sily – najnovšie pokračuje v zbieraní vyhlásení o pripravenosti podať výpoveď. Keď začiatkom apríla vyhlásilo štrajkovú pohotovosť, medzi požiadavky zaradilo aj zvýšenie miezd zdravotných sestier. Tie síce iniciatívu uvítali, no nepripojili sa k nej. Ich šéfka tvrdí, že „nie je potrebné teraz takto hrotiť situáciu.“ Podľa iných by spojenie s lekárskym stavom bolo na prospech. „Lekári majú akoby vyšší hlas a ak by stáli za sestrami, pomohlo by to situácii,“ hovorí dnes už bývalá zdravotníčka.

Dôvodom opatrnosti sestier môže byť ich nejednotnosť (popri komore existuje aj odborový zväz), ale tiež špecifická skladba ich profesie. Prezidentka SKSaPA tvrdí, že keď si za rokovací stôl na ministerstve sadne reprezentant lekárskych odborov a zástupkyňa sestier, výsledok vyjednávania je jasný skôr, než vyslovia prvú vetu: „Aj pri rokovaniach vidím, že tu vládnu muži. Oni majú posledné slovo, preto si lekári vedia vydobyť svoje. Máme problém, že ženy sú u nás v spoločnosti v submisívnom postavení“.

Podľa Lazorovej sa nerovnováha prejavila aj v roku 2015, keď sestry hromadne podávali výpovede. „Vidíme, aký je rozdiel v postavení sestier, možno aj ako žien oproti lekárom… Veľa kolegýň, ktoré išli do výpovedí, to nezvládlo – psychicky, bol na nich nátlak nielen zo strany zamestnávateľa, ale aj rodín. A to je veľmi ťažké ustáť. Ukázalo to, v akých podmienkach naše kolegyne žijú, ako ťažko sa im funguje aj v rodinách, vidíme postavenie žien, ktoré musia počúvať svojich manželov. Objavilo sa aj týranie, viaceré boli odkázané na príjem, lebo mali rôzne pôžičky,“ vysvetľuje. Jej slová potvrdzuje Lucia Kuniková, ktorá pracovala ako zdravotná sestra pätnásť rokov: „Mali sme kolegyňu, ktorá k nám prišla z východu, kde podali hromadné výpovede. Nemocnica ich naozaj prepustila a nabrala dôchodkyne. Komora im sľúbila, že ich bude zastupovať, že určite sa vrátia, ale veľa z nich sa nemalo kam vrátiť. A niektoré sestry, ktoré sa vrátili naspäť, to urobili preto, že si nemohli dovoliť ostať bez práce.“

V staršom článku sme hodnotili limity bojov v slovenskom verejnom sektore. Akciou sestier v roku 2015 sme sa podrobne nezaoberali, no predsa len sme nevenovali dostatočnú pozornosť rodovému poriadku ako faktoru, ktorý môže hrať významnú úlohu nielen v zdravotníctve, ale aj „prefeminizovanom“ školstve.

Dnes sa zdravotníčky opäť spoliehajú na sľuby vlády. Podľa Lazorovej si politici „uvedomili, že ak neurobíme poriadok so mzdami a nemotivujeme ľudí, systém skolabuje“. Komora nedávno informovala, že na zasadnutí parlamentného zdravotníckeho výboru dostala prisľúb návrhu riešenia situácie do konca júna. Témou týchto dní je však aj plánovaná výstavba nemocníc z plánu obnovy. Ak bude štát so zdravotníčkami zametať ako dosiaľ a nepríde razantná reakcia, možno sa dočkáme paradoxnej situácie. Napriek modernému vybaveniu a lepšej infraštruktúre bude na tom zdravotníctvo horšie ako v časoch, keď sa spisovala „Kniha plesní“. O ľudí sa nebude mať kto postarať, a nič na tom nezmení ani symbolické spoplatnenie zdravotnej starostlivosti, o ktorom sa už zase diskutuje.

Čo žiadajú sestry?

  • Rovnaký princíp odmeňovania pre všetky bez ohľadu na to, či pracujú v ambulancii, v nemocnici alebo v nezdravotníckom zariadení. Odmeňovanie by malo odrážať dosiahnuté vzdelanie a získané kompetencie, ako aj dĺžku praxe.
  • Zvýšenie koeficientu na výpočet mzdy sestier a pôrodných asistentiek najmenej o štyridsať percent. Mzda by tak mohla vzrásť o tristo eur v hrubom.
  • Zvyšovanie základnej zložky mzdy o päť percent za každých päť rokov odbornej praxe, maximálne do výšky dvadsať percent. Zapracovanie tohto mechanizmu do zákona o odmeňovaní.
  • Odstránenie nadčasov alebo ich riadne preplácanie. 

  • Zníženie počtu pacientov a pacientok na sestru. V súčasnosti ich môže mať na starosti až tridsať.

Galéria


Čítajte v Bufete

Rovnaké otázky

Zhruba pred sto rokmi v Európe vrcholilo najväčšie revolučné vzopätie v dvadsiatom storočí. Svet sa spamätával z pandémie španielskej chrípky, na ktorú zomreli desiatky miliónov ľudí, ale tiež z Veľkej vojny, ktorú neukončila žiadna definitívna bitka. Čítať ďalej…

Vojna o „Malorusko“

Včera sa skončil piaty týždeň ruskej dobyvačnej vojny. Jej cieľom je potvrdiť status Ruska ako veľmoci, ktorá dokáže kompenzovať svoju ekonomickú slabosť a nízku produktivitu iba vojenskou silou. Čítať ďalej…

So štátmi nie sú žarty

Blíži sa vojna. Otázky medzinárodného práva, tejto utopickej disciplíny, radi prenecháme špecialistom. Podobne cudzie sú nám úvahy, ktoré vychádzajú z prirodzeného nároku mocností na nárazníkovú zónu alebo Lebensraum. Takýto „realizmus“ je od základu konzervatívny, pritakáva existujúcemu poriadku a vylučuje perspektívu jeho prekonania. Čítať ďalej…

Slepá neposlušnosť

V prvej polovici marca 2020 sa fabrikami na severe Talianska prehnala vlna divokých štrajkov, ktorých cieľom bolo zaviesť okamžitý lockdown. Priemyselné Lombardsko či Benátsko v tom čase kraľovali štatistikám o úmrtnosti. Spontánne akcie napokon prispeli k tomu, že koncom mesiaca sa na dva týždne zatvorili všetky „neesenciálne“ prevádzky v krajine. Čítať ďalej…