Šanca pre opatrovateľky v Rakúsku

20. apríl 2020 • Správy a komentáre koronavírus, spoločenská reprodukcia, zdravotníctvo, ženy

Začiatkom apríla u nás vznikol zaujímavý a unikátny projekt. „Iniciatíva za zlepšenie podmienok v 24h opatrovaní“ podporuje pracujúcich v sektore opatrovníctva v Rakúsku. Stojí za ňou Simona Ďurišová, ktorá sa dlhodobo venuje pracovnoprávnym a sociálnym otázkam opatery. Informácie o tomto odvetví má aj z prvej ruky: opatrovaním si na živobytie zarábali obaja jej rodičia. Simonu preto podľa jej slov vychovala stará mama.

Iniciatíva vznikla v čase, keď sa tisícky opatrovateliek zo Slovenska, Rumunska a ďalších krajín vrátili domov v obavách pred pandémiou. Opustili prácu, v ktorej sa od nich vyžadovalo všeličo: od samotného opatrovania a ošetrovania cez varenie a nákupy až po – v niektorých prípadoch – starostlivosť o dobytok a hospodárstvo. Živnostníčky, ktoré v krajine riadne odvádzali dane a platili poistenie, dnes viac ako kedykoľvek predtým pociťujú prekérnosť svojej pozície. Schéma pomoci rakúskej vlády živnostníkom je zhodou okolností nastavená tak, aby o ňu mohlo požiadať čo najmenej opatrovateliek. Jednou z podmienok je napríklad mať bankový účet v Rakúsku, ktorým disponuje len minimum z nich.

Iniciatíva vznikla ako reakcia na tieto diskriminačné praktiky. Pomáha napríklad s podaním žiadosti o odškodnenie. Pomoci zo strany agentúr sa vraj nedovolajú, hoci donedávna ich museli štedro dotovať. Okrem toho sa na stránkach Iniciatívy takmer denne objavujú videá, ktoré vysvetľujú podmienky štátnej podpory či rôzne detaily o postavení opatrovateliek. Je pritom sympatické, že iniciatíva od začiatku myslí aj na kolegyne z Rumunska a Poľska.

Rakúske občianky vraj tvoria len jedno percento spomedzi všetkých opatrovateliek v krajine. V čase pandémie preto systém starostlivosti nevyhnutne kolabuje. Štát sa pokúša nahradiť výpadky pracovnej sily, a tak hľadá opatrovateľov aj v radoch domácich odvedencov v náhradnej civilnej službe. Bez zahraničia sa však nezaobíde. Médiá už informovali o špeciálnych letoch pre opatrovateľky z Rumunska. Hroziaci kolaps jedného z odvetví sociálnej reprodukcie v Rakúsku by mohol byť ideálnou príležitosťou na to, aby si opatrovateľky vydobyli dôstojnejšie postavenie.

Musia sa však organizovať. Ako píše stránka „Iniciatívy 24“, „Ak sa vy nepostavíte za svoje záujmy, neurobí to nik.“ S týmto názorom sa úplne stotožňujeme a držíme palce.

(Komentáre na stránke naznačujú, že množstvo opatrovateliek o iniciatíve ešte nevie – našich čitateľov a čitateľky preto prosíme, aby šírili informácie o nej.)

Odkazy


Čítajte v Bufete

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…

Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…

Robotníci v československom socializme

Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…

Školstvo a koronakríza

Presne pred mesiacom bol Svetový deň učiteľov – hoci presnejšie je hovoriť o dni učiteliek, keďže ženy u nás tvoria takmer osemdesiat percent tejto profesie. Tento rok zostali bez karafiátov a slová uznania sa k nim dostali iba sprostredkovane. Boli prvou skupinou pracujúcich, ktorú zasiahli karanténne opatrenia, a od začiatku marca pracujú zväčša z domu. Niektorí ich preto považujú za privilegovanú časť populácie: ako prví získali ochranu, po celý čas dostávajú mzdu a ich práca sa ešte zjednodušila. K „dvom mesiacom oddychu“, ktoré vraj majú počas leta, dostali ďalšie platené voľno! Čítať ďalej…