Prehra odborov v americkom Volkswagene

8. júl 2019 • Správy a komentáre autopriemysel, USA, Volkswagen

V polovici júna sa odborom United Automobile Workers (UAW), ktoré sú súčasťou zväzu AFL-CIO, nepodarilo založiť odborovú organizáciu v továrni Volkswagenu v Chattanooge (štát Tennessee). Hlasovanie, ktorého sa zúčastnilo 1600 zamestnancov (viac ako 90 % všetkých oprávnených), dopadlo tesne v neprospech vzniku odborovej organizácie v závode. Prvý podobný pokus v roku 2014 takisto zlyhal, a tak ide o naozaj trpkú porážku.

Historickou baštou odborov v USA je priemyselný sever, najmä štát Michigan – výkladná skriňa automobilového priemyslu, kde sídlia tri najväčšie domáce koncerny Ford, Chrysler a General Motors. Ich postupný úpadok sa však začal už v sedemdesiatych rokoch, keď sa dostali pod tlak zahraničnej konkurencie z Nemecka a Ázie. „Veľká trojka“ naň zareagovala zoštíhľovaním a premiestňovaním závodov. Odbory odvtedy pristupovali na jeden kompromis za druhým, aby „svojim“ firmám pomohli udržať konkurencieschopnosť. Chtiac-nechtiac sa tak stali súčasťou pretekov ku dnu. Ťažisko autovýroby sa postupne presúvalo na juh USA, do štátov, v ktorých je tradícia odborového organizovania slabá. Od deväťdesiatych rokov tu pribúdali aj zahraniční výrobcovia: Mercedes, Honda, Hyundai či Toyota.

Po veľkom prepade, ktorý priniesla recesia v rokoch 2007 – 2009, začala zamestnanosť v Spojených štátoch opäť rásť. Nové pracovné miesta však pribúdali najmä v sektore slabo platenej manuálnej práce v službách a priemysle. To vytvára tlak aj na mzdy lepšie platených pracujúcich. Automobilky to využívajú na vydieranie odborov: žiadajú ďalšie ústupky a pomoc pri zvyšovaní produktivity výmenou za udržanie zamestnanosti a platov. Napätie rastie aj v dôsledku zásadných zmien, ktoré sa v odvetví očakávajú v súvislosti s automatizáciou či klimatickou krízou.

Desaťročia reštrukturalizácie oslabili americké automobilové odbory, no ich reputáciu zhoršili aj neustále kompromisy a bratanie sa so zamestnávateľmi. Na Juhu sa im doteraz nedarí uchytiť, a to napriek tomu, že pracovné podmienky sú tu tvrdé – najmä v dodávateľských firmách. Závod Volkswagenu v Chattanooge patrí k tým s najnižšími platmi v USA vôbec a mal byť bodom zlomu. Odbory sa spoliehali na to, že doň ľahko preniknú, keďže koncern má silnú tradíciu „sociálneho dialógu“. V Nemecku a niektorých ďalších európskych krajinách majú odbory dokonca vlastných zástupcov v dozorných radách koncernových firiem.

UAW sa však prerátali. Firma na zámer založiť odborovú organizáciu zareagovala agresívnou antikampaňou, ktorá je štandardom na americkom Juhu, ale v Nemecku by dnes bola ťažko predstaviteľná. Supervízori rozdávali letáky, ktoré spájali vznik odborov s hrozbou, že závod sa zatvorí a presťahuje inam. Manažment naznačoval, že založenie odborov povedie k zániku programu benefitov, medzi ktoré patrí aj lacnejší lízing. Nadriadení si zamestnancov pozývali na skupinové a individuálne pohovory, kde im vysvetľovali „riziká“ spojené s pôsobením odborov na pracovisku. Zároveň zaviedli niekoľko drobných zlepšení v oblasti pracovných podmienok, napríklad možnosť nosiť kratšie nohavice počas horúcich dní.

Odbory na kampaň firmy reagovali zdržanlivo. Namiesto podpory kolektívnych akcií na pracovisku a v komunite, prípadne pokusov zapojiť do zápasu aj pracujúcich z dodávateľských firiem, od ktorých je výroba životne závislá, sa sústredili na propagačné aktivity a všetko stavili na záverečné hlasovanie. Zdá sa však, že vo svetle dlhodobej odborárskej politiky ústupkov pracujúci nemali veľa dôvodov dôverovať im. Hlasovanie sa skončilo porážkou.

Je príznačné, že UAW sa nedočkali výraznejšej podpory ani od zahraničných partnerov. Nemecké odbory IG Metall sa nepostavili proti otvorene antiodborárskej kampani amerického VW, a to napriek tomu, že v dozornej rade koncernu majú silné slovo. V dnešných neistých časoch sa nemeckí odborári radšej vyhýbajú konfrontácii s manažmentom a sústredia sa na udržanie pracovných miest v Nemecku. Taký bol ich postoj už počas aféry „Dieselgate“. Napokon, podobne sa v inej situácii zachovali aj UAW. V reakcii na prepúšťanie v General Motors, ktoré firma ohlásila na začiatku tohto roka, americkí odborári v autopriemysle spustili kampaň za bojkot konkurenčných mexických áut. A to práve v čase, keď na mexickej strane hranice vypukol historický štrajk pracujúcich. Odborárska karma: kto je skúpy na solidaritu, nemal by ju očakávať od iných…

Americký časopis Jacobin nedávno uverejnil rozhovor s veteránom nemeckého odborového hnutia Stephanom Krullom. Obsahuje veľa zaujímavého, ale osobitne chceme upozorniť na dva momenty. Krull charakterizuje situáciu v automobilkách takto: „Pracujúci musia každoročne zvádzať boj s firmou, aby sa produkcia nepresunula z jednej fabriky do druhej, z jednej krajiny do druhej.“ Tieto slová postupne začínajú vystihovať aj stav u nás – prinajmenšom vo Volkswagene, kde sa dnes bojuje o získanie nového modelu, a zamestnanci musia súťažiť v úsporách a produktivite s kolegami v zahraničí.

O vzťahu medzi firmami o odbormi zase Krull hovorí:

„Korporácie sú ‚sociálnymi partnermi‘ len dovtedy, kým vďaka tomu môžu zvyšovať zisky. Ak sa dá zisk lepšie zvyšovať bez ‚sociálneho partnerstva‘, a ak to politické okolnosti umožňujú, tak manažment vždy bude viesť triedny boj proti pracujúcim a odborom … Sociálne partnerstvo bolo vždy ilúziou. Mocenské vzťahy kapitalizmu neumožňujú skutočné partnerstvá medzi pracujúcimi a manažmentom. O tom, čo sa bude vyrábať, kedy, kde a v akom množstve, rozhodujú vždy vlastníci.“

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Aus heiterem Himmel

Am 10. Juni hat in der Fabrik von Booster Precision Components in Beluša (in der Westslowakei) ein Streik begonnen. Die Angestellten wehrten sich gegen Kürzungen der Prämien und Lohnzuschüsse, die die Firma vor einem Jahr eingeführt und mit der Pandemie begründet hat. Wie bald klar wurde, waren diese Maßnahmen auf Dauer gedacht und weitere folgten. Čítať ďalej…

Kde sa vzal, tu sa vzal

Desiateho júna sa v belušskej fabrike Booster Precision Components začal ostrý štrajk. Zamestnanci sa ním bránili proti škrtom odmien a príplatkov, ktoré firma urobila už pred rokom a ospravedlňovala ich pandémiou. Ako sa čoskoro ukázalo, išlo o trvalé opatrenia, ku ktorým sa postupne pridávali ďalšie. Čítať ďalej…

Kuchynský komunizmus

Životná dráha Margarete Schütte-Lihotzky, rakúskej antifašistky, komunistky, ženskej politickej aktivistky a výnimočnej architektky, opísala oblúk celého dvadsiateho storočia a bola intenzívne prepletená s turbulentným politickým dianím v Európe. Čítať ďalej…

Dizajnér, ktorý chcel zastaviť pás

Koncom minulého roka, keď svet žil duelom medzi Trumpom a Bidenom či druhou vlnou pandémie, prišla smutná správa zo sveta dizajnu. Devätnásteho októbra vo veku 88 rokov zomrel v milánskej nemocnici Enzo Mari (1932 – 2020), komunista a uznávaný dizajnér. S koronavírusom v tej istej nemocnici bojovala aj jeho manželka, historička umenia Lea Vergine, ktorá skonala iba deň po ňom. Čítať ďalej…