Na mexickej hranici to vrie

19. február 2019 • Správy a komentáre Donald Trump, Mexiko, migrácia, štrajk, USA

Politické pódium v USA ovládajú ťahanice o výstavbu múru na mexickej hranici, ktorú sa za každú cenu snaží presadiť prezident Trump. Nemenej zaujímavé je však dianie v priemyselných zónach na juh od hraníc. Desaťtisíce ľudí, ktorí v severomexickom meste Matamoros vyrábajú plasty, zdravotnícke zaradenia či komponenty pre automobilový priemysel, začali od polovice januára štrajkovať. Heslom ich hnutia je „20/32“, čo je skratka pre hlavnú platovú požiadavku: 20-percentné zvýšenie platov a jednorazový bonus 32-tisíc pesos (asi 1470 eur).

Do štrajku sa od 12. januára podľa rôznych správ zapojilo 45- až 70-tisíc pracujúcich. Firmám rýchlo spôsobili škody v desiatkach miliónov dolárov. Svojimi akciami okamžite vyvolali problémy aj vo Fordovom závode Flat Rock v USA, ktorý z Mexika odoberá súčiastky. Odbory SITPME (Sindicato Industrial de Trabajadores en Plantas Maquiladoras y Ensambladoras de Matamoros, „Priemyselné odbory pracujúcich vo fabrikách a montovniach“) krátko nato ohlásili „totálne víťazstvo“. Všetkých 48 tovární v meste Matamoros pristúpilo na požiadavky pracujúcich.

Mexiko sa v posledných desaťročiach etablovalo ako jeden z najlacnejších regiónov, kde globálne firmy vyrábajú pre svetový trh. V tzv. „maquiladoras“, teda fabrikách, ktoré vlastní prevažne nadnárodný kapitál, sa platy pohybujú okolo jedného dolára na hodinu. Od vstupu Mexika do severoamerickej zóny voľného obchodu NAFTA v roku 1994 sa počet maquiladoras zvýšil na viac ako päťtisíc. Spolu s ním rástli aj zisky.

Pracujúci v maquiladoras čelia brutálnemu vykorisťovaniu. Ich pozíciu oslabuje aj v krajine rozšírená chudoba či všadeprítomné násilie zločineckých kartelov. Fabriky okrem lacnej pracovnej sily ťažia aj z daňových úľav, ktoré im poskytuje štát. Ten má tiež pod palcom odbory. Kolektívne zmluvy medzi štátom a zamestnávateľmi, ktoré sú firmám ušité na mieru, sa často podpisujú ešte predtým, než investor postaví fabriku. Takéto praktiky využívajú aj veľké automobilky ako BMW, hoci napríklad v Nemecku je niečo podobné nepredstaviteľné.

Na začiatku súčasných štrajkov stálo opatrenie, ktoré zaviedol prezident Lopez Obrador. V prihraničnej ekonomickej zóne zvýšil minimálnu mzdu na 176 pesos (asi 8 eur) na deň. Pracujúci, ktorí zarábali menej, sa pustili do boja za vyrovnanie platov. Štrajky však nezasiahli len tie fabriky, v ktorých boli mzdy pod hranicou minima. Začali sa totiž ozývať aj pracujúci z firiem, v ktorých je rast miezd naviazaný na rast minimálnej mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Prišli s výraznými platovými požiadavkami a na masových zhromaždeniach sa začali organizovať aj mimo odborov. Boje za rovnaké požiadavky sa však neprestali šíriť ani po víťazstve, ktoré dosiahli organizovaní robotníci v maquiladoras. V nedeľu dostihli aj sieť supermarketov Walmart či prevádzky spoločnosti Coca-Cola.

Zápas mexického proletariátu má výrazný medzinárodný rozmer. Štrajk u mexických autododávateľov Aptiv (pôvodne Delphi), Kemet, IGB, Levolor a Stewart Connector Systems čiastočne narušil chod automobiliek General Motors (GM) a Ford v Spojených štátoch. Mexické pracujúce pochodovali k pohraničnému mestu Bronsville v štáte Texas, kde vyzývali na cezhraničnú solidaritu. Svojím štrajkom tak vyslali dvojnásobný signál, tak po ekonomickej, ako aj po politickej linke: problémy mexických a amerických pracujúcich majú spoločného menovateľa. Nevyrieši ich žiadny plot, ale len spoločný boj za triedne záujmy.

Tieto štrajky sa pritom odohrávajú v čase, keď GM oznámili zatvorenie piatich tovární v USA a v Kanade. Severoamerických pracujúcich v autopriemysle zrejme čaká ťažký zápas. Ich kolegovia spoza južnej hranice sa im vopred ponúkli ako spojenci. Odbory UAW (USA) a UNIFOR (Kanada), ktoré združujú zamestnancov autopriemyslu, však bez ohľadu na to stavili na nacionalistickú kartu. Spustili kampaň, ktorá vyzýva na bojkot automobilov vyrobených v Mexiku. Súčasné boje mexických pracujúcich, a najmä ich medzinárodný akcent, len podčiarkujú nezmyselnosť a škodlivosť prístupu amerických a kanadských odborárskych funkcionárov.

Americké aj svetové médiá sa dosiaľ venujú najmä Trumpovej protimexickej kampani a triedne boje na mexickej hranici takmer prehliadajú. O dianí vo fabrikách doteraz informovali najmä socialistické portály wsws.org a socialistworker.org.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…

Koho chráni IKEA?

Z dostupných údajov vieme, že 47 % žien zažilo niektorú z foriem psychického násilia v partnerskom vzťahu, 23 % žien má priamu skúsenosť s fyzickým či sexuálne motivovaným násilím.“ Oddelenie pre rovnosť, diverzitu a inklúziu spoločnosti IKEA týmito štatistikami zdôvodnilo rozhodnutie stať sa na najbližšie dva roky donorom a „ambasádorom“ v oblasti domáceho násilia. V spolupráci so ženskou mimovládnou organizáciou Fenestra sa spoločnosť zaviazala upozorňovať na tému rodovo podmieneného násilia. Vybraným neziskovým organizáciám, ktoré sa zaoberajú pomocou jeho obetiam, navyše poskytne príspevok vo výške 70 000 €. Čítať ďalej…

Ako minulé vlády škrtali hygienikov

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť. Čítať ďalej…