Kto má v rukách kľúče od Bieleho domu?

28. január 2019 • Správy a komentáre Donald Trump, štrajk, USA

Svetové médiá podrobne informovali o spore medzi americkým prezidentom Trumpom a poslancami za Demokratickú stranu, ktorý sa začal tým, že Demokrati odmietli schváliť 5,7 miliardy dolárov na výstavbu pohraničného múru medzi USA a Mexikom. Trump preto nasadil historickú zbraň amerických kapitalistov – zavrel krám. Výluka („lock-out“), pri ktorej majiteľ podniku preventívne „vymkne“ organizovaných pracujúcich a znemožní im pracovať, aby ich finančne dostal na kolená, sa používala už v 19. storočí.

V tomto prípade výluka postihla celý federálny verejný sektor. Približne 800-tisíc pracujúcich nedostalo koncom decembra výplatu. Mnohí sa dostali do existenčných problémov a museli vyhľadať rôzne formy pomoci. Išlo o zamestnancov deviatich ministerstiev a viacerých dôležitých agentúr, vrátane správy letectva, ochrany životného prostredia či dozoru nad bankovým a akciovým trhom.

Správy o viac ako 35-dňovom „vypnutí“ americkej vlády sa sústreďovali najmä na rétorický zápas medzi „iracionálnym“ prezidentom a „zodpovedným“ demokratickým odbojom pod vedením poslankyne Nancy Pelosi. Ešte v sobotu 19. januára sa Trump vyhrážal, že Biely dom nechá pod zámkom mesiace, ba aj roky, ak Demokrati nebudú poslúchať. Nasledujúci štvrtok sa Demokrati v Senáte pokúsili presadiť aspoň čiastočné otvorenie niektorých vládnych inštitúcií, ale republikánska väčšina ich prehlasovala. Už o necelých 24 hodín však prezident oznámil dočasné otvorenie federálnej administratívy a doplatenie meškajúcich miezd zamestnancom.

Čo mohlo primäť prezidenta najväčšej veľmoci, známeho obrovským egom, aby takto potupne poprel svoje plány? Azda prejavy milionárskych „odbojárov“ v Kongrese? Štipľavé príspevky Alexandrie Ocasio-Cortez na Twitteri? Nie, zdá sa, že zabralo niečo iné. Tou záhadnou silou bola… trieda pracujúcich!

Tí zamestnanci, ktorí nedostali neplatené voľno, ale museli ďalej chodiť do práce, začali v čoraz väčšom počte využívať maródku. Táto prax sa prostredníctvom sociálnych médií rýchlo stala formou tichého kolektívneho odporu. Vláda musela napríklad nariadiť 26-tisícom zamestnancov daňových úradov, aby sa vrátili späť do práce, pretože sa blíži rušný koniec daňového roka. Minulý pondelok (21. 1.) ich napriek tomu nenastúpilo do práce až 14-tisíc.

Medzi tými, ktorí nedostali možnosť vybrať si neplatené voľno, boli aj zamestnanci Federálnej správy letectva (FAA). Mnohé letiská v USA už dlhšie zápasili s nedostatkom letových dispečerov. Záťaž sa preto enormne zvýšila, keď zostávajúci zamestnanci museli pre maródky svojich kolegov pracovať v 10-hodinových zmenách šesť dní v týždni. Šéfka odborov letušiek Sara Nelsonová 20. januára vyzvala na generálny štrajk všetkých vládnych zamestnancov. Odborári, ktorí zastupujú letových dispečerov, pilotov a letušky, zakrátko vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom upozornili na katastrofálnu situáciu a riziká, ktoré hrozia na najrušnejších letiskách. Výzva na generálny štrajk je pritom sama o sebe veľkým rizikom, keďže zákon o federálnej službe z roku 1978 týmto zamestnancom zakazuje štrajkovať. Účastníci prípadného štrajku by riskovali doživotný zákaz práce vo vládnom sektore.

Minulý piatok (25. 1.) bol výplatným dňom. Keď nedostali už druhú výplatu, mnohí dispečeri sa rozhodli nenastúpiť do práce. Newyorské letisko LaGuardia muselo prerušiť prevádzku. V problémoch sa ocitli aj ďalšie letiská na východnom pobreží USA či v Atlante. Nelsonová vyhlásila, že odbory letušiek začnú mobilizovať svoje členky a členov, aby pre zvýšenú mieru rizika tiež prerušili prácu. „Ak dispečeri nemôžu vykonávať svoju prácu, tak ani my nemôžeme vykonávať tú našu,“ povedala.

Medzi vyslovením hrozby, že k dispečerom sa čoskoro pridajú aj letušky či piloti, a Trumpovou kapituláciou prešlo len pár hodín. Trump je iste mizerný politik, no ako každý biznismen a zamestnávateľ musí vedieť, že niektoré skupiny pracujúcich majú špecifickú pozíciu, ktorá im dáva veľkú moc. Preto keď títo „troublemakeri“ vyhlásili svoju moc do sveta, prezident (ktorý podľa vlastných slov riadi štát ako svoju firmu) nemal na výber.

Pozastavenie vládnej „výluky“ a neúspech plánu obohnať južnú hranicu ostnatým drôtom patrí medzi najväčšie porážky v Trumpovej politickej kariére. Prezident sa nezľakol tančekov v senáte a kongrese. Zastavila ho aktivita neorganizovaných i organizovaných pracujúcich, ktorá sa opiera o ich moc na pracovisku. Príklad z USA ukazuje, že namiesto toho, aby sme sa odovzdali do rúk rôznych „ľavicových“ tribúnov ľudu, ktorí údajne zastupujú naše záujmy, sa treba sústrediť práve na budovanie tejto moci.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…