Kolektívne vyjednávanie vo VW

28. júl 2019 • Správy a komentáre autopriemysel, odbory, Volkswagen

Nedávno sa v bratislavskom Volkswagene po trinástich kolách skončilo kolektívne vyjednávanie. Jeho výsledok?

  • Nová kolektívna zmluva bude platiť štyri roky a zahŕňa zvýšenie tarifných miezd v niekoľkých krokoch: o 3,5 % (v roku 2019), 4,2 % (v roku 2020) a dvakrát po 4,5 % (v rokoch 2021 a 2022). Zamestnanci okrem toho dostanú tri jednorazové bonusy v celkovej výške 800 €.

  • Súčasťou novej dohody je aj predĺženie platenej prestávky o päť minút.

  • Firma sa v zmluve zaviazala, že počas najbližších piatich rokov nebude prepúšťať v dôsledku organizačných zmien a nadbytočnosti. V oficiálnom stanovisku sa táto dohoda charakterizuje ako „garancia zabezpečenia zamestnanosti na 5 rokov“.

Dôvod na spokojnosť? Ako sa to vezme.

  • Výsledkom štrajku v roku 2017 bola dohoda o postupnom zvýšení platov o 14,12 % počas 27 mesiacov – teda o necelých 6,3 % ročne. Teraz sa platy zvýšia spolu o 17,75 % počas 36 mesiacov – čiže asi o 5,9 % ročne. Jednou z požiadaviek štrajku v roku 2017 bolo predĺženie prestávok, čo sa však nepodarilo dosiahnuť. Teraz bude prestávka dlhšia o päť minút. Výsledok, ktorý odbory dohodli bez nátlakových akcií, sa príliš nelíši od toho, na ktorý bol potrebný štrajk…

  • Odbory počas vyjednávania avizovali, že viac ako na mzdy sa budú zameriavať na stabilitu pracovných miest. Počas uplynulého polroka však závod opustilo tritisíc ľudí. Patrilo k nim aj 800 kmeňových zamestnancov, ktorým nepredĺžili zmluvy. Nová kolektívna zmluva tak prichádza „s krížikom po funuse“: podnik sa práve zbavil asi pätiny pôvodného počtu pracovníkov.

  • Navyše, záruky, ktoré firma dala, nie sú absolútne. Zachovanie pracovných miest je podmienené flexibilitou na strane zamestnancov: „Táto garancia bude vyžadovať od zamestnancov flexibilný prístup v prípade nevyhnutných organizačných zmien a ochotu v zmysle udržania pracovného miesta nastúpiť aj na iné ponúkané pracovné miesto.“

Volkswagen vytrvalo strašil tým, že sa hrá o budúcnosť bratislavského závodu. „Rozhoduje sa o nových výrobných programoch. A ak zo Slovenska do Wolfsburgu nevyšleme správny signál, hrozí, že sa dostaneme na druhú koľaj. Ktovie, čo všetko z toho môže byť – prepúšťanie, postupný útlm…“ Táto rétorika fungovala a firma môže byť spokojná. Pozrime sa na uplynulý polrok z jej pohľadu:

  • Bez akéhokoľvek odporu sa podarilo škrtnúť tritisíc miest, čo umožní značné úspory.

  • Celé vyjednávanie prebehlo pokojne, za zavretými dvermi, bez akýchkoľvek náznakov eskalácie konfliktu.

  • Dohodnuté zvyšovanie platov bolí menej než naposledy: je miernejšie a týka sa menšieho počtu ľudí.

  • Garancia zamestnanosti je výborný spôsob, ako celú dohodu predať zamestnancom. Navyše, necháva otvorené alebo aspoň pootvorené viaceré vrátka – napríklad konto pracovného času či možnosť prepustiť zamestnanca v prípade, ak nebude súhlasiť s preradením na (horšie) miesto.

  • Nakoniec to najlepšie: na štyri roky je zaručený sociálny zmier.

(Na obrázku mzdy podľa tarifných tried po nadchádzajúcich zvýšeniach.)

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…