Kolektívne vyjednávanie vo VW

28. júl 2019 • Správy a komentáre autopriemysel, odbory, Volkswagen

Nedávno sa v bratislavskom Volkswagene po trinástich kolách skončilo kolektívne vyjednávanie. Jeho výsledok?

  • Nová kolektívna zmluva bude platiť štyri roky a zahŕňa zvýšenie tarifných miezd v niekoľkých krokoch: o 3,5 % (v roku 2019), 4,2 % (v roku 2020) a dvakrát po 4,5 % (v rokoch 2021 a 2022). Zamestnanci okrem toho dostanú tri jednorazové bonusy v celkovej výške 800 €.

  • Súčasťou novej dohody je aj predĺženie platenej prestávky o päť minút.

  • Firma sa v zmluve zaviazala, že počas najbližších piatich rokov nebude prepúšťať v dôsledku organizačných zmien a nadbytočnosti. V oficiálnom stanovisku sa táto dohoda charakterizuje ako „garancia zabezpečenia zamestnanosti na 5 rokov“.

Dôvod na spokojnosť? Ako sa to vezme.

  • Výsledkom štrajku v roku 2017 bola dohoda o postupnom zvýšení platov o 14,12 % počas 27 mesiacov – teda o necelých 6,3 % ročne. Teraz sa platy zvýšia spolu o 17,75 % počas 36 mesiacov – čiže asi o 5,9 % ročne. Jednou z požiadaviek štrajku v roku 2017 bolo predĺženie prestávok, čo sa však nepodarilo dosiahnuť. Teraz bude prestávka dlhšia o päť minút. Výsledok, ktorý odbory dohodli bez nátlakových akcií, sa príliš nelíši od toho, na ktorý bol potrebný štrajk…

  • Odbory počas vyjednávania avizovali, že viac ako na mzdy sa budú zameriavať na stabilitu pracovných miest. Počas uplynulého polroka však závod opustilo tritisíc ľudí. Patrilo k nim aj 800 kmeňových zamestnancov, ktorým nepredĺžili zmluvy. Nová kolektívna zmluva tak prichádza „s krížikom po funuse“: podnik sa práve zbavil asi pätiny pôvodného počtu pracovníkov.

  • Navyše, záruky, ktoré firma dala, nie sú absolútne. Zachovanie pracovných miest je podmienené flexibilitou na strane zamestnancov: „Táto garancia bude vyžadovať od zamestnancov flexibilný prístup v prípade nevyhnutných organizačných zmien a ochotu v zmysle udržania pracovného miesta nastúpiť aj na iné ponúkané pracovné miesto.“

Volkswagen vytrvalo strašil tým, že sa hrá o budúcnosť bratislavského závodu. „Rozhoduje sa o nových výrobných programoch. A ak zo Slovenska do Wolfsburgu nevyšleme správny signál, hrozí, že sa dostaneme na druhú koľaj. Ktovie, čo všetko z toho môže byť – prepúšťanie, postupný útlm…“ Táto rétorika fungovala a firma môže byť spokojná. Pozrime sa na uplynulý polrok z jej pohľadu:

  • Bez akéhokoľvek odporu sa podarilo škrtnúť tritisíc miest, čo umožní značné úspory.

  • Celé vyjednávanie prebehlo pokojne, za zavretými dvermi, bez akýchkoľvek náznakov eskalácie konfliktu.

  • Dohodnuté zvyšovanie platov bolí menej než naposledy: je miernejšie a týka sa menšieho počtu ľudí.

  • Garancia zamestnanosti je výborný spôsob, ako celú dohodu predať zamestnancom. Navyše, necháva otvorené alebo aspoň pootvorené viaceré vrátka – napríklad konto pracovného času či možnosť prepustiť zamestnanca v prípade, ak nebude súhlasiť s preradením na (horšie) miesto.

  • Nakoniec to najlepšie: na štyri roky je zaručený sociálny zmier.

(Na obrázku mzdy podľa tarifných tried po nadchádzajúcich zvýšeniach.)

Galéria


Čítajte v Bufete

Ako minulé vlády škrtali hygienikov

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť. Čítať ďalej…

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…

Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…

Robotníci v československom socializme

Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…