Koho chráni IKEA?

25. november 2020 • Správy a komentáre koronavírus, odbory, represia, ženy

Z dostupných údajov vieme, že 47 % žien zažilo niektorú z foriem psychického násilia v partnerskom vzťahu, 23 % žien má priamu skúsenosť s fyzickým či sexuálne motivovaným násilím.“ Oddelenie pre rovnosť, diverzitu a inklúziu spoločnosti IKEA týmito štatistikami zdôvodnilo rozhodnutie stať sa na najbližšie dva roky donorom a „ambasádorom“ v oblasti domáceho násilia. V spolupráci so ženskou mimovládnou organizáciou Fenestra sa spoločnosť zaviazala upozorňovať na tému rodovo podmieneného násilia. Vybraným neziskovým organizáciám, ktoré sa zaoberajú pomocou jeho obetiam, navyše poskytne príspevok vo výške 70 000 €.

Nie je to prvýkrát, čo sa firma postavila za správnu vec. Možno si ešte spomeniete na kauzu, keď sa v katalógu IKEA objavila fotka dvoch žien, ktoré spolu vychovávajú dieťa. Kresťanských fundamentalistov z organizácie „Aliancia za rodinu“ (AZR) to popudilo, no spoločnosť odmietla fotku stiahnuť. Spor sa vyhrotil a AZR odporúčala svojim členom a fanúšičkám bojkot značky. Táto výzva však nemala úspech. Žeby lacný a celkom vkusný nábytok bol aj pre bigotných zákazníkov a zákazníčky priveľkým lákadlom? „Za posledné týždne sme zaznamenali približne desať žiadostí o zrušenie členstva v klube IKEA Family,“ povedala vtedy hovorkyňa IKEA Jana Hrubcová. Naproti tomu prírastok nových registrácií bol podľa nej približne o 140 ľudí denne. Klientelu firmy očividne neohrozuje ani jej zameranie na ekologické aspekty bývania a stravovania, v posledných rokoch čoraz výraznejšie. IKEA si vedome buduje imidž pokrokovej, priateľskej firmy, a na Slovensku sa jej tento obraz darí udržiavať.

Trochu inak sa veci v posledných mesiacoch vyvíjali v Škótsku, kde k bojkotu spoločnosti nevyzývali náboženskí fanatici, ale hnutie solidarity so zamestnancami a zamestnankyňami. Vedenie pobočky v Glasgowe totiž koncom augusta prepustilo odborára Richieho Ventona, ktorý v IKEA pracoval vyše dvanásť rokov.

Keď začiatkom júna vedenie interne ohlásilo novú politiku v oblasti vyplácania nemocenských dávok, Venton o tom hneď informoval svojich kolegov. Išlo by podľa neho o výrazný zásah do pracovných podmienok. Firma plánovala zrušiť nadštandardnú péenku pre zamestnancov, ktorí ochorejú na COVID-19 a zároveň nemajú stopercentnú dochádzku. Po novom by mali nárok iba na zákonné minimum (asi 95 libier týždenne) namiesto 100 % náhrady mzdy. Aj zamestnanci bez absencií by nadštandardnú podporu dostávali iba počas prvých desiatich dní péenky, a nie počas dvoch týždňov, ktoré sa považujú za dostatočné karanténne obdobie. „Od februára neustále tvrdím, že každý, kto je chorý alebo sa izoluje od ostatných, aby sa ochránil pred najvražednejšou pandémiou za posledné storočie, by mal dostať celých 100 % svojej výplaty,“ hovorí Venton.

Fakt, že Venton vyniesol internú informáciu, firma použila ako zámienku na jeho prepustenie. Richie Venton je tak pravdepodobne prvý odborár, ktorého v Škótsku počas pandémie prepustili pre jeho snahu chrániť pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť pracujúcich. V reakcii na výpoveď vznikla kampaň s názvom „Reinstate Richie Venton“. Za jeho opätovné zamestnanie sa v online petícii podpísalo viac než osemtisíc ľudí. Podporu mu vyjadrilo aj tristo odborárov na lokálnej i celoštátnej úrovni, ako aj necelá päťdesiatka poslancov rôznych strán.

Podľa včerajšej správy Glasgow Times sa firma pod tlakom kampane rozhodla vyplatiť Ventonovi odškodné. Zdá sa tiež, že prehodnotila pripravovaný návrh.

Odkazy

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…