Správa z mesta smrti

10. december 2018 • Klobásy antirasizmus, hudba, solidarita

Nedávno uplynulo štrnásť rokov, odkedy časopis Rolling Stone zaradil skladbu „The Message“ medzi najlepšie piesne všetkých čias. Hoci ide o notorický hit, pozadie jeho vzniku je menej známe.

Skladbu v roku 1982 vydalo zoskupenie Grandmaster Flash and the Furious Five. Hip-hop bol ešte okrajovým žánrom, ktorý dobre poznali najmä chudobné černošské decká z Bronxu. Bieli tínedžeri sa v tom čase bavili v centre mesta na koncertoch punkových kapiel. Pre mládež z Bronxu bol hip-hop, popri graffiti a breakdance, vítaným zdrojom zábavy a oddychu. Skladby boli o pekných ženách, piatkových žúroch, kamošoch a tancovaní. Prvý mainstreamový hit „Rapper’s Delight“ od Sugarhill Gang z roku 1979 sa začína slovami „I said a hip hop, hippie to the hippie, the hip, hip a hop, and you don’t stop a rock it“ a naspievala ho trojica veselých chlapcov v oblečení ako z nedeľnej školy.

Bežným zjavom v Bronxe však boli aj otrhaní čudáci s matracmi na pleciach, drogové gangy, ktoré bojovali o nadvládu nad ulicami, ale aj b-boys a b-girls, ktorí a ktoré nacvičovali tanečné triky napriek škvŕkaniu v žalúdku. Ulicami sa rozliehal zvuk rozbitého skla, detského plaču, nadávok, streľby a policajných sirén. Južný Bronx bol nepokojným a nebezpečným miestom na život. Systematická segregácia černošských a latinskoamerických obyvateľov, obrovská nezamestnanosť (mesto v rokoch 1969 – 1974 prišlo o vyše pol milióna pracovných miest vo výrobe) a s ňou spojená chudoba, nedostatok sociálnych služieb či rastúca kriminalita, premenili túto mestskú časť na urbánnu katastrofu. Majitelia postupne opúšťali domy, ktorých ceny sa potom prepadali. Do opustených a zničených budov sa nasťahovali squatteri alebo gangy. Časti Bronxu sa vyľudňovali, vznikali „ulice duchov“, takmer polovica populácie zmizla.

K tomuto vývoju výrazne prispeli požiare, ktoré v sedemdesiatych rokoch opakovane trápili južný Bronx. Stáli za nimi podpaľači, ktorí pracovali pre majiteľov nehnuteľností. Tí prišli na to, že viac sa nabalia na poistných podvodoch než na vyberaní nájmov od najchudobnejších. V niektorých častiach mesta plamene zasiahli až 97 percent budov. Kedysi zaľudnené štvrte plné života sa premenili na vojnovú zónu, na smetisko spálených trosiek, prachu a špiny. Mnohí však zostali naďalej – iné bývanie si dovoliť nemohli.

Za prudkým rozvojom hip-hopu stála nepríjemná, no zároveň kuriózna situácia – 13. júla 1977 v celom New Yorku vypadol elektrický prúd. To znamenalo zatváranie obchodov, obmedzený chod domácností a predovšetkým chaos v uliciach. V Bronxe rástol pocit izolácie a hnevu. Spustila sa vlna výtržností a rabovačiek. Okrem bežného spotrebného tovaru si mnohí do svojich obývačiek priniesli aj mixážne pulty a soundsystémy. Hudobná scéna bujnela. Odrazu aj chudobní tínedžeri mohli tvoriť vlastnú muziku na profesionálnom vybavení, o akom ani nesnívali.

The Message z roku 1982 sa začína slovami „Je to tu niekedy ako v džungli / zaujímalo by ma, ako sa mi vôbec darí prežívať“. Vychádza zo skúsenosti černošského obyvateľstva so životom v Necropolise, v meste smrti – ako Bronx označovali. Skúsenosti, ktorá ľudí učila, že mať dobré známky a viac sa snažiť je mantra pre privilegovaných. Ulice severného New Yorku boli plné mládeže a dospelých, ktorí sa dookola točili vo svojich problémoch. Tento kontrast odráža aj úvod klipu, v ktorom sa striedajú zábery na dva svety, Manhattan a Bronx.

Z The Message sa stala pouličná hymna a politický manifest, ktorý ospevovali ľavicoví hudobní publicisti. Vďaka skladbe hip-hop prvýkrát nadobudol sociálno-kritický obsah a presiahol hranice zábavy. Ako povedal DJ Grandmaster Flash, cieľom skladby bolo povedať jednoducho, „Záleží na nás. Niečo znamenáme.“

Odkazy

Galéria

Video


Čítajte v Bufete

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…