Kde sa vzal, tu sa vzal

30. jún 2021 • Správy a komentáre autopriemysel, odbory, štrajk

Desiateho júna sa v belušskej fabrike Booster Precision Components začal ostrý štrajk. Zamestnanci sa ním bránili proti škrtom odmien a príplatkov, ktoré firma urobila už pred rokom a ospravedlňovala ich pandémiou. Ako sa čoskoro ukázalo, išlo o trvalé opatrenia, ku ktorým sa postupne pridávali ďalšie.

Zastavenie výroby začalo po niekoľkých dňoch ohrozovať produkciu u kľúčového odberateľa, ktorý dodáva turbodúchadlá viacerým globálnym automobilkám. Pracujúci a pracujúce v Beluši si vďaka tomu vydupali splnenie svojich požiadaviek. Okrem toho získali čiastočnú náhradu príjmu, ktorý stratili počas štrajku.

Na belušskom štrajku je pozoruhodných niekoľko vecí. Až dve tretiny pracovnej sily vo fabrike tvoria ženy, pričom sú zastúpené nielen na montáži, ale aj na pozíciách pri CNC strojoch. Sú medzi nimi mladšie i staršie ročníky či osamelé matky. Po druhé, prerušenie práce malo medzi nimi (ale aj ich mužskými kolegami) obrovskú podporu. Spomedzi hlasujúcich sa zaň vyslovilo takmer 89 %, a podľa toho aj konali. Firma nedokázala postaviť ani jednu zmenu, pretože okrem majstrov a ľudí na niektorých lepšie platených technických pozíciách sa zapojili všetci. Aj mnohí agentúrni zamestnanci si našli dôvod, prečo v čase štrajku nenastúpiť.

A po tretie, príbeh Booster Precision Components je prípadovou štúdiou o tom, ako čoraz intenzívnejšia konkurencia v autopriemysle ničí pracovné podmienky. Firma sa hrdí tým, že zavádza nové technológie, ktoré majú uľahčiť prácu, no operátorky namiesto toho hovoria o tom, ako prácu štyroch zrazu robia tri či dve, v rýchlejšom tempe. Koncern, do ktorého patrí aj belušská fabrika, vznikol pohltením staršej spoločnosti nemeckou investičnou skupinou Halder. Tá stavila na to, že v dôsledku sprísňovania emisných noriem bude rásť dopyt po turbodúchadlách do naftových aj benzínových motorov. Než sa éra fosílneho automobilizmu skončí, sú tu ešte zaujímavé príležitosti. Treba však starostlivo strážiť náklady…

K štrajku v Beluši sa ešte vrátime v podrobnejšom texte. Chceme však upriamiť pozornosť na iný moment, aby dovtedy nezanikol. Pokusu znížiť mzdy čelili aj kolegovia zo zlievarne v Považskej Bystrici, ktorá patrí pod rovnakú skupinu, no na Slovensku funguje ako samostatná firma. Hoci kolektívne vyjednávanie sa tu ešte neskončilo, útok na príplatky sa podarilo odraziť. Stačilo hromadne odmietnuť chodiť na dobrovoľné nadčasy. Dôvod, prečo bol tento krok okamžite úspešný, možno súvisí so špecifickou pozíciou zlievarne v celom koncerne. Ten má výrobné závody v Nemecku, Mexiku, Číne i na Slovensku – ale iba jednu zlievareň, v areáli rozkradnutých Považských strojární.

Galéria


Čítajte v Bufete

Aus heiterem Himmel

Am 10. Juni hat in der Fabrik von Booster Precision Components in Beluša (in der Westslowakei) ein Streik begonnen. Die Angestellten wehrten sich gegen Kürzungen der Prämien und Lohnzuschüsse, die die Firma vor einem Jahr eingeführt und mit der Pandemie begründet hat. Wie bald klar wurde, waren diese Maßnahmen auf Dauer gedacht und weitere folgten. Čítať ďalej…

Kuchynský komunizmus

Životná dráha Margarete Schütte-Lihotzky, rakúskej antifašistky, komunistky, ženskej politickej aktivistky a výnimočnej architektky, opísala oblúk celého dvadsiateho storočia a bola intenzívne prepletená s turbulentným politickým dianím v Európe. Čítať ďalej…

Dizajnér, ktorý chcel zastaviť pás

Koncom minulého roka, keď svet žil duelom medzi Trumpom a Bidenom či druhou vlnou pandémie, prišla smutná správa zo sveta dizajnu. Devätnásteho októbra vo veku 88 rokov zomrel v milánskej nemocnici Enzo Mari (1932 – 2020), komunista a uznávaný dizajnér. S koronavírusom v tej istej nemocnici bojovala aj jeho manželka, historička umenia Lea Vergine, ktorá skonala iba deň po ňom. Čítať ďalej…

Ak vôbec existuje nádej

Ľavičiarske diskusie o násilí na Blízkom východe sa desaťročia pohybujú medzi dvoma pólmi. V nemecky hovoriacich krajinách a v prostredí, ktoré sa inšpiruje ich teoretickou produkciou, má silnú pozíciu predstava o nedotknuteľnosti Izraela. Vznikol ako útočisko pre tých, ktorí boli pre svoju etnicitu najväčšmi prenasledovaní. Preto ho treba brániť pred všetkými hrozbami dovtedy, kým budú existovať iné štáty. Tento pohľad fakticky uznáva – či skôr vyznáva – charakter Izraela ako etnoštátu. Spomedzi všetkých kapitalistických štátov vyčleňuje jeden, ktorý pre jeho jedinečnú povahu a historické okolnosti vzniku nemožno kritizovať. Všetko ostatné je antisemitizmus. Čítať ďalej…