Československo 1919: Keď si nacionalizmy vymenili miesta

Včera pred sto rokmi, štvrtého marca 1919, sa v nemecky hovoriacich oblastiach Československa odohral generálny štrajk. Vojaci novej československej armády v rôznych mestách pri ňom zastrelili 54 a zranili 84 civilistov, väčšinou nemeckej národnosti. Masaker nadlho poznačil česko-nemecké vzťahy a prispel k väčšej zomknutosti obyvateľov v nemecky hovoriach regiónoch. Podľa niektorých viedol až k vyprofilovaniu agresívnej sudetonemeckej identity. Jej dramatické vyvrcholenie v Mníchove roku 1938 je dobre známe.

Generálny štrajk spred sto rokov zvolali nemeckí sociálni demokrati a nacionalisti na protest proti násilnému začleneniu pohraničných oblastí do nového, československého štátu. Protest bol namierený aj proti faktu, že vláda neumožnila obyvateľom týchto regiónov voliť vo voľbách do parlamentu Nemeckého Rakúska, ktorého občanmi sa cítili byť. Demonštranti skandovali protičeské heslá a vo viacerých mestách sa objavili pokusy zmocniť sa československej štátnej zástavy pred budovami radníc. V meste Kadaň vojaci guľometom strieľali do davu z okien radnice. Zabili 25 ľudí, z toho osem detí. V moravskom Šternberku sa akcie nechopili sociálni demokrati, ale ozbrojení nacionalisti, ktorí na niekoľko hodín prevzali kontrolu nad mestom. Výsledkom bojov bolo 17 mŕtvych.

Udalosti zo štvrtého marca vyvolali vlnu kritiky nielen od rakúskej vlády, ale aj zo strany vedenia medzinárodnej sociálnej demokracie. Rada pracujúcich (Arbeiterrat), ktorú po vzore nemeckých, rakúskych a maďarských rád založili nemecky hovoriaci sociálni demokrati v Bratislave, vyjadrila solidaritu so súdruhmi v Čechách a na Morave. Podobne ako bratislavskí Nemci, aj oni podľa Rady bojovali za právo na národné sebaurčenie.

Československá vláda vybičovala nacionalizmus medzi pracujúcimi aj vo východnej polovici republiky. Dvanásteho februára 1919 zastrelili vojaci v Prešporku 6 ľudí, ktorí protestovali proti vojenskej okupácii mesta a jeho odtrhnutiu od Maďarskej republiky. Nemeckí sociálni demokrati napísali, že imperialistický štát vraždí ich bratov, bratislavských pracujúcich a spoluobčanov. Československý štát podľa nich prevzal to najhoršie z veľkonemeckého imperializmu, proti ktorému českí politici a sociálni demokrati toľko bojovali.

Národne podfarbené štrajky sa na Slovensku konali počas celého februára a marca. Na ich čele stáli najmä štátni zamestnanci a železničiari, ktorí protestovali proti znižovaniu miezd, prepúšťaniu a obsadzovaniu ich miest lojálnymi českými a slovenskými prisťahovalcami. Piateho marca 1919 vyhlásil Vavro Šrobár výnimočný stav a dal uväzniť štrajkujúcich železničiarov. Sociálnodemokratické Robotnícke noviny vyjadrili pracujúcim „solidaritu“ tak, že ochotne ponúkli pomoc pri mobilizácii 200 štrajkokazov, ktorí mali nahradiť štrajkujúcich zamestnancov pošty. Nemeckí sociálni demokrati ich preto obvinili, že štrajkujúcich bodli do chrbta.

Vojenská porážka Rakúska-Uhorska, okamžitý rozpad jeho ríše a vznik nových štátov vyhrotili národnostné konflikty vnútri mnohonárodnej pracujúcej triedy. Zodpovednosť za tento vývoj niesli najmä predstavitelia sociálnodemokratických strán v monarchii. Tí postupne opúštali pôvodnú stratégiu, ktorá vychádzala z jednotných záujmov pracujúcich zoči-voči kapitálu.

Nahradili ju vzájomne si konkurujúce stratégie národno-demokratických revolúcií, ktoré vraj mali byť nutným stupienkom k skutočnej, socialistickej revolúcii. V skutočnosti sa však sociálni demokrati v stednej Európe stali pôrodnými babicami nového, dynamickejšieho modelu kapitalizmu. Ten najprv zlikvidoval konkurenčné, organizované nacionalizmy a už počas roku 1920 zaútočil na pracujúcich, keď sa pokúsili prejsť od národnej revolúciie k socialistickej. K tomuto dunajskému „znárodneniu“ socializmu sa ešte podrobnejšie vrátime v niektorom z článkov na blogu – jeho dôsledky prežívajú dodnes.

Odkazy:

• https://dotyk.denik.cz/publicistika/strelba-v-kadani-od-prvniho-stretu-nemcu-s-ceskymi-cetniky-ubehlo-sto-let-20190304.html
• Pieter van Duin (2009): Central European Crossroads: Social democracy and national revolution in Bratislava (Pressburg), 1867 – 1921. Berghahn Books. https://www.berghahnbooks.com/title/VanDuinCentral

Galéria

Čítajte v Bufete