Ani Moskva, ani Kyjev

14. máj 2017 • Správy a komentáre Rusko, Ukrajina, vojna

Zajtra to budú tri roky, čo v tzv. Doneckej ľudovej republike krátko po referende o samostatnosti vyhlásili stanné právo. V celom konflikte zatiaľ nezmyselne zomrelo takmer 10 000 ľudí, asi 25 000 bolo zranených a vyše dva milióny Ukrajincov museli opustiť svoje domovy.

V Rusku aj na Ukrajine medzičasom stagnovali, resp. klesali reálne mzdy. Pracujúci v oboch krajinách čelia silnejúcej represii. V dopravnom podniku Kyjevpastrans vo februári tohto roka prepúšťali a zastrašovali členov nezávislých odborov. Polícia v Rusku v novembri minulého roka zasiahla proti zamestnancom strojárskej fabriky v Krasnodare, ktorí na sociálnej sieti plánovali protestné zhromaždenie za zvýšenie miezd.

Pribúda konfliktov na pracoviskách. Napríklad baníci v meste Kryvyj Rih (Dnepropetrovská oblasť, Ukrajina) v súčasnosti vedú intenzívne boje v podnikoch ovládaných oligarchami – demonštrácie, okupácie, hladovky. Podobné zápasy pozná aj Rusko: 175 baníkov z Rostovskej oblasti držalo v septembri minulého roka protestnú hladovku, pretože za prácu nedostali zaplatené.

Ako vždy, aj teraz dostanú vojnu vyžrať tí, ktorí ju nechceli, ktorí na nej nezarobia, ktorí ňou nič nezískajú, ekonomicky ani politicky. Na oboch stranách sú to tí, pre ktorých znamená stratu domova, zdravia či života, alebo „len“ horšie životné podmienky, viac práce a život pod policajným dozorom či v stave stanného práva.

Gratulujeme všetkým hlupákom, ktorí sa v mene vyššej veci zahaľujú do trojfarebnej alebo žlto-modrej handry, bľačia „Da zdravstvujet Rossija“ alebo „Sláva Ukrajine“, dojímajú sa nad jednostranným spravodajstvom z jednej alebo druhej strany, posielajú „humanitárnu pomoc“ samozvaným gangom žoldnierov v Donecku a Luhansku, prípadne drukujú „reformám“ a rastu zbrojárskeho rozpočtu v Kyjeve. Ani sto rokov po tom, čo revolúcie v Rusku a v Nemecku pomohli zastaviť prvú svetovú vojnu, ste nič nepochopili.

O súčasnom zápase ukrajinských baníkov si viac prečítajte tu.

Galéria


Čítajte v Bufete

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…