Ako minulé vlády škrtali hygienikov

30. september 2020 • Správy a komentáre koronavírus, kríza, odbory, SOZZaSS, štát

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť.

Mohlo to však byť aj horšie.

Súčasťou reformy zdravotníctva, ktorú v rokoch 2004 a 20 presadzoval vtedajší minister Rudolf Zajac, totiž malo byť zrušenie väčšiny Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Z pôvodných tridsiatich šiestich sa malo zachovať len deväť – v Bratislave a v krajských mestách. Zvyšné by buď zanikli, alebo by sa zmenili na menšie pobočky. „Chceme tieto pobočky postupne transformovať na neziskové organizácie, ktoré sa sústredia na preventívnu starostlivosť, poradenstvo a ochranu zdravia občanov,“ tvrdil vtedy hovorca ministra. Reforma sľubovala úsporu asi 50 miliónov korún.

Pre protesty hygienikov, ako aj miest a obcí, z týchto plánov napokon zišlo. Pokračovalo sa však v rušení a odštátňovaní laboratórií pri regionálnych úradoch. To sú (aj) také laboratóriá, v akých sa dnes vyhodnocujú stery z odberných staníc. Do roku 2005 ich zaniklo 26. O prácu prišlo 450 ľudí a ušetrilo sa 110 miliónov korún.

Ďalšiu optimalizáciu naplánovala jednofarebná vládu Smeru. V rámci reformy verejnej správy, ktorú riadil Robert Kaliňák, sa väčšina regionálnych úradov mala presunúť pod Ministerstvo vnútra a ich rozpočet sa mal zmenšiť asi o tretinu. Proti tomuto zámeru vystupovali zdravotnícke odbory SOZZaSS, ktoré v roku 2013 upozornili, že za predchádzajúcich osem rokov úrady stratili takmer tisícku zamestnancov. Ďalšie škrty by podľa nich boli ohrozili základné fungovanie úradov.

Ani Kaliňákov plán sa nepodarilo zrealizovať. Úrady nakoniec zostali v gescii Ministerstva zdravotníctva, no vtedajšia ministerka Zuzana Zvolenská musela prisľúbiť ďalšie úspory. Tie sa prejavili aj na počtoch zamestnancov. Napríklad RÚVZ v Banskej Bystrici od roku 2013 prišiel o dvanásť ľudí, z ktorých väčšinu tvorili zdravotnícki odborníci. Podobne sú na tom úrady v Košiciach či v Prešove.

Samozrejme, tieto fakty nezbavujú zodpovednosti súčasnú vládu, ktorá v lete neurobila nič pre to, aby rozšírila rady vyhľadávačov kontaktov. Ukazujú však, že podobne ako v Británii, aj u nás desaťročia škrtov ovplyvnili schopnosť inštitúcií adekvátne reagovať na pandémiu. Zatiaľ čo v roku 2009 úrady verejného zdravotníctva minuli asi 35,5 milióna eur, do roku 2015 ich výdavky klesli pod tridsať miliónov. Neskôr sa síce zvyšovali, no až vlani prekonali úroveň spred desaťročia.

Politikom, ktorí sa pokúšali zlikvidovať systém verejného zdravotníctva a hygieny, to nesmieme zabudnúť, hoci v najbližších týždňoch nás zrejme budú trápiť celkom iné veci.

(Tento text bol súčasťou dnešného ranného newsletteru, ktorý posielame e-mailom každý mesiac. Ak ho chcete dostávať, zaregistrujete sa tu).

Galéria


Čítajte v Bufete

Pandemický MDŽ

Dnešný Medzinárodný deň žien nebude sprevádzať toľko podujatí, pochodov a demonštrácií, koľko by si zaslúžil. Dôvodov ozvať sa nie je málo. Viaceré výdobytky, ktoré ženy v dvadsiatom storočí stáli mnoho úsilia – od pracovných podmienok až po reprodukčné slobody – sa posledný rok otriasajú v základoch. Čítať ďalej…

Cecilia Mangini: Prvá talianska dokumentaristka

V roku 1934 vznikla v Taliansku sieť filmových klubov Cineguf, ktorú podporovala Národná fašistická strana. Jej cieľom bolo vytvoriť novú generáciu filmových tvorcov a podporiť rozvoj modernej kinematografie v službách štátu. Vedľajším účinkom ambivalentného vzťahu fašistov k avantgardám je aj paradox, že práve vďaka umeleckej infraštruktúre vybudovanej za vlády Duceho sa k záujmu o film dostalo množstvo „podvratných živlov“ a budúcich kritikov režimu. Cineguf bol miestom, kam chodil napr. mladý začínajúci režisér Pier Paolo Pasolini či žurnalista a spisovateľ Antonio Ghirelli. Čítať ďalej…

Shamate: nonkonformná mládež z čínskych fabrík

Anglický výraz smart sa za posledné desaťročie stal všadeprítomným. V našich končinách sa najviac spája s produktmi technologických koncernov, ktorým dodáva punc inovatívnosti. No v Číne označuje aj špecifickú subkultúru, ktorej sa venuje zaujímavý nový dokument „We Were Smart“ („Boli sme smart“). Subkultúra smart, v čínskej adaptácii aj „šamate“, má korene medzi mládežou pracujúcou v čínskych fabrikách. Čítať ďalej…

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…