Ako minulé vlády škrtali hygienikov

30. september 2020 • Správy a komentáre koronavírus, kríza, odbory, SOZZaSS, štát

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť.

Mohlo to však byť aj horšie.

Súčasťou reformy zdravotníctva, ktorú v rokoch 2004 a 20 presadzoval vtedajší minister Rudolf Zajac, totiž malo byť zrušenie väčšiny Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Z pôvodných tridsiatich šiestich sa malo zachovať len deväť – v Bratislave a v krajských mestách. Zvyšné by buď zanikli, alebo by sa zmenili na menšie pobočky. „Chceme tieto pobočky postupne transformovať na neziskové organizácie, ktoré sa sústredia na preventívnu starostlivosť, poradenstvo a ochranu zdravia občanov,“ tvrdil vtedy hovorca ministra. Reforma sľubovala úsporu asi 50 miliónov korún.

Pre protesty hygienikov, ako aj miest a obcí, z týchto plánov napokon zišlo. Pokračovalo sa však v rušení a odštátňovaní laboratórií pri regionálnych úradoch. To sú (aj) také laboratóriá, v akých sa dnes vyhodnocujú stery z odberných staníc. Do roku 2005 ich zaniklo 26. O prácu prišlo 450 ľudí a ušetrilo sa 110 miliónov korún.

Ďalšiu optimalizáciu naplánovala jednofarebná vládu Smeru. V rámci reformy verejnej správy, ktorú riadil Robert Kaliňák, sa väčšina regionálnych úradov mala presunúť pod Ministerstvo vnútra a ich rozpočet sa mal zmenšiť asi o tretinu. Proti tomuto zámeru vystupovali zdravotnícke odbory SOZZaSS, ktoré v roku 2013 upozornili, že za predchádzajúcich osem rokov úrady stratili takmer tisícku zamestnancov. Ďalšie škrty by podľa nich boli ohrozili základné fungovanie úradov.

Ani Kaliňákov plán sa nepodarilo zrealizovať. Úrady nakoniec zostali v gescii Ministerstva zdravotníctva, no vtedajšia ministerka Zuzana Zvolenská musela prisľúbiť ďalšie úspory. Tie sa prejavili aj na počtoch zamestnancov. Napríklad RÚVZ v Banskej Bystrici od roku 2013 prišiel o dvanásť ľudí, z ktorých väčšinu tvorili zdravotnícki odborníci. Podobne sú na tom úrady v Košiciach či v Prešove.

Samozrejme, tieto fakty nezbavujú zodpovednosti súčasnú vládu, ktorá v lete neurobila nič pre to, aby rozšírila rady vyhľadávačov kontaktov. Ukazujú však, že podobne ako v Británii, aj u nás desaťročia škrtov ovplyvnili schopnosť inštitúcií adekvátne reagovať na pandémiu. Zatiaľ čo v roku 2009 úrady verejného zdravotníctva minuli asi 35,5 milióna eur, do roku 2015 ich výdavky klesli pod tridsať miliónov. Neskôr sa síce zvyšovali, no až vlani prekonali úroveň spred desaťročia.

Politikom, ktorí sa pokúšali zlikvidovať systém verejného zdravotníctva a hygieny, to nesmieme zabudnúť, hoci v najbližších týždňoch nás zrejme budú trápiť celkom iné veci.

(Tento text bol súčasťou dnešného ranného newsletteru, ktorý posielame e-mailom každý mesiac. Ak ho chcete dostávať, zaregistrujete sa tu).

Galéria


Čítajte v Bufete

Kolaps v Berlíne

Legendárna nemecká kapela Einstürzende Neubauten vydala v lete 2020 – štyridsať rokov po svojom oficiálnom vzniku – nový album Alles in Allem. Vypočuť sa oplatí aj pre skladbu „Am Landwehrkanal“, v ktorej sa spieva o berlínskom Kanáli domobrany. Príslušníci reakčných milícií Freikorps, ktoré potláčali tzv. spartakovské povstanie, sa tu v januári 1919 zbavili tela revolucionárky Rosy Luxemburg, ktoré hodili do vody. Mala 47 rokov. Na inom mieste v rovnakom čase zabili aj jej súdruha Karla Liebknechta. Povstanie sa skončilo krachom. Čítať ďalej…

Prečo antiimperialisti podporujú diktátorov?

Prinášame preklad článku libanonsko-palestínskeho aktivistu Josepha B., ktorý pôvodne vyšiel na the7eye.org. Prekladali sme z anglickej verzie, ktorú vydal +972 Magazine. Čítať ďalej…

Koho chráni IKEA?

Z dostupných údajov vieme, že 47 % žien zažilo niektorú z foriem psychického násilia v partnerskom vzťahu, 23 % žien má priamu skúsenosť s fyzickým či sexuálne motivovaným násilím.“ Oddelenie pre rovnosť, diverzitu a inklúziu spoločnosti IKEA týmito štatistikami zdôvodnilo rozhodnutie stať sa na najbližšie dva roky donorom a „ambasádorom“ v oblasti domáceho násilia. V spolupráci so ženskou mimovládnou organizáciou Fenestra sa spoločnosť zaviazala upozorňovať na tému rodovo podmieneného násilia. Vybraným neziskovým organizáciám, ktoré sa zaoberajú pomocou jeho obetiam, navyše poskytne príspevok vo výške 70 000 €. Čítať ďalej…

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…