Ako minulé vlády škrtali hygienikov

30. september 2020 • Správy a komentáre koronavírus, kríza, odbory, SOZZaSS, štát

Pozitívne testy na koronavírus začali v posledných týždňoch prudko pribúdať. Hlavný hygienik stále tvrdí, že nejde o komunitné šírenie, a že vyhľadávanie kontaktov infikovaných funguje. Situácia na regionálnych úradoch však naznačuje niečo iné: epidemiológovia pracujú nadčas, cez víkendy, na hranici svojich možností. Do vyhľadávania už zapojili obslužný personál. Ak aj je pravda, že väčšinu potenciálnych nakazených sa zatiaľ darí (včas) vyhľadať, zdá sa, že o týždeň to už nebude platiť.

Mohlo to však byť aj horšie.

Súčasťou reformy zdravotníctva, ktorú v rokoch 2004 a 20 presadzoval vtedajší minister Rudolf Zajac, totiž malo byť zrušenie väčšiny Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Z pôvodných tridsiatich šiestich sa malo zachovať len deväť – v Bratislave a v krajských mestách. Zvyšné by buď zanikli, alebo by sa zmenili na menšie pobočky. „Chceme tieto pobočky postupne transformovať na neziskové organizácie, ktoré sa sústredia na preventívnu starostlivosť, poradenstvo a ochranu zdravia občanov,“ tvrdil vtedy hovorca ministra. Reforma sľubovala úsporu asi 50 miliónov korún.

Pre protesty hygienikov, ako aj miest a obcí, z týchto plánov napokon zišlo. Pokračovalo sa však v rušení a odštátňovaní laboratórií pri regionálnych úradoch. To sú (aj) také laboratóriá, v akých sa dnes vyhodnocujú stery z odberných staníc. Do roku 2005 ich zaniklo 26. O prácu prišlo 450 ľudí a ušetrilo sa 110 miliónov korún.

Ďalšiu optimalizáciu naplánovala jednofarebná vládu Smeru. V rámci reformy verejnej správy, ktorú riadil Robert Kaliňák, sa väčšina regionálnych úradov mala presunúť pod Ministerstvo vnútra a ich rozpočet sa mal zmenšiť asi o tretinu. Proti tomuto zámeru vystupovali zdravotnícke odbory SOZZaSS, ktoré v roku 2013 upozornili, že za predchádzajúcich osem rokov úrady stratili takmer tisícku zamestnancov. Ďalšie škrty by podľa nich boli ohrozili základné fungovanie úradov.

Ani Kaliňákov plán sa nepodarilo zrealizovať. Úrady nakoniec zostali v gescii Ministerstva zdravotníctva, no vtedajšia ministerka Zuzana Zvolenská musela prisľúbiť ďalšie úspory. Tie sa prejavili aj na počtoch zamestnancov. Napríklad RÚVZ v Banskej Bystrici od roku 2013 prišiel o dvanásť ľudí, z ktorých väčšinu tvorili zdravotnícki odborníci. Podobne sú na tom úrady v Košiciach či v Prešove.

Samozrejme, tieto fakty nezbavujú zodpovednosti súčasnú vládu, ktorá v lete neurobila nič pre to, aby rozšírila rady vyhľadávačov kontaktov. Ukazujú však, že podobne ako v Británii, aj u nás desaťročia škrtov ovplyvnili schopnosť inštitúcií adekvátne reagovať na pandémiu. Zatiaľ čo v roku 2009 úrady verejného zdravotníctva minuli asi 35,5 milióna eur, do roku 2015 ich výdavky klesli pod tridsať miliónov. Neskôr sa síce zvyšovali, no až vlani prekonali úroveň spred desaťročia.

Politikom, ktorí sa pokúšali zlikvidovať systém verejného zdravotníctva a hygieny, to nesmieme zabudnúť, hoci v najbližších týždňoch nás zrejme budú trápiť celkom iné veci.

(Tento text bol súčasťou dnešného ranného newsletteru, ktorý posielame e-mailom každý mesiac. Ak ho chcete dostávať, zaregistrujete sa tu).

Galéria


Čítajte v Bufete

Niekoľko bodov k Bielorusku

Je pre nás samozrejmosťou, že záujmy bieloruskej triedy pracujúcich nie sú totožné ani so záujmami funkcionárov bieloruského politického aparátu, ani so záujmami manažérov domácich či zahraničných firiem. Čítať ďalej…

Priestor na dýchanie (film)

Dokumentárny film režisérky Johanny Schellhagen sleduje históriu „Skupiny opozičných odborárov“, ktorá vznikla v závode Opelu v nemeckom meste Bochum. Od začiatku sedemdesiatych rokov až do zatvorenia fabriky v roku 2014 tu zamestnanci bojovali za kratší pracovný čas a kládli odpor zvyšovaniu produktivity, outsourcingu či prepúšťaniu. Dnes bilancujú svoje výsledky a ponúkajú ponaučenia pre mladších kolegov – aj v slovenských automobilkách. Čítať ďalej…

Robotníci v československom socializme

Dnes pred 67 rokmi sa podarilo potlačiť robotnícke nepokoje, ktoré vypukli 1. júna 1953 v Plzni. Masové demonštrácie a štrajky boli reakciou na tzv. menovú reformu a zvyšovanie cien základných tovarov. Zároveň išlo o vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti československej triedy pracujúcich so stalinistickou ekonomickou politikou. Čítať ďalej…

Školstvo a koronakríza

Presne pred mesiacom bol Svetový deň učiteľov – hoci presnejšie je hovoriť o dni učiteliek, keďže ženy u nás tvoria takmer osemdesiat percent tejto profesie. Tento rok zostali bez karafiátov a slová uznania sa k nim dostali iba sprostredkovane. Boli prvou skupinou pracujúcich, ktorú zasiahli karanténne opatrenia, a od začiatku marca pracujú zväčša z domu. Niektorí ich preto považujú za privilegovanú časť populácie: ako prví získali ochranu, po celý čas dostávajú mzdu a ich práca sa ešte zjednodušila. K „dvom mesiacom oddychu“, ktoré vraj majú počas leta, dostali ďalšie platené voľno! Čítať ďalej…